Ako súvisí sv. Mikuláš s kanibalizmom?; Prečo spíme?; Hlúpe vianočné romance

Začína séria predvianočných blogov, z ktorých neznejú otravné vianočné piesne

Ahojte, zvedavci,

Pomaly sa blíži koniec roka a ja som si povedala, že sa vyhnem v týchto posledných piatich tohtoročných newsletteroch všade prítomnej téme COVID-19 a prispejem k vianočnej atmosfére svojou divnou troškou. Od teraz až do konca roka môžete tento newsletter testovať antigénmi aj PCRkom a SARS-CoV-2 v ňom nenájdete.

Ak si však myslíte, drahí zvedavci, že spomedzi riadkov budú hrať otravné vianočné piesne, ste na omyle. Predvianočná tematika sa dá poňať rôzne. Ste zvedaví ako?

Dnes to bude napríklad o kanibalizme a mojej vlastnej strate súdnosti.

Príjemné čítanie prajem!

Zaujímavosti z medicíny minulosti

Svätý Mikuláš je opradený viacerými legendami. Podľa jednej z tých starších, raz akýsi mäsiar prichýlil vo svojom dome tri zatúlané deti. Ako vošli, zabil ich, rozkrájal a naložil do suda so soľou, aby ich mäso ponúkal ako šunku. Prešlo sedem rokov, než sa zjavil Mikuláš. Ten mäsiara prekukol, nechal sud otvoriť a prihovoril sa k Bohu. Deti vzkriesil a oni sa vrátili domov. (Podľa iných verzií nešlo o deti, ale o troch dospelých študentov, ktorých zdrogovali, okradli a zavraždili v akejsi krčme.)

Legenda bola v stredoveku veľmi populárna. Zobrazovali ju ako „komiks“ bez textových bublín a keďže ju všetci poznali, neskôr ju skrátili na obraz Mikuláša žehnajúceho nad sudom s tromi deťmi. Príbeh sa časom vytratil z pamäti a ľudia si k skrátenému obrazu doplnili vlastný.

Či už to boli deti alebo študenti, privádza ma to na myšlienku takzvaného medicínskeho kanibalizmu.

Upíri

Kanibalizmus v snahe vyliečiť sa objavoval v rôznych civilizáciách. Zameriam sa na Európu. Podľa niektorých zdrojov sa vraj starí Rimania hrnuli do arény, aby sa napili krvi gladiátorov zabitých v boji a absorbovali tak ich silu a vitalitu.

Idea, že pitie krvi prenesie jeho silu na ostatných, nebola ani neskôr len symbolická. Napríklad Marsilio Ficino, uznávaný učenec a kňaz z 15. storočia, odporúčal starým ľuďom piť krv tínedžerov, ktorí boli čistí, šťastní a temperamentní. Pitie krvi odporúčal aj Paracelzus a mnohí ďalší.

Krvné lieky

Krv sa používala celé stáročia v rôznej forme.

Mohla sa z nej napríklad získavať voda (hydrolát) odparená pri destilácii podobne ako sa robí napríklad z lupeňov ruží. Už pár kvapiek tohto krvného hydrolátu malo prinavrátiť silu chorým. Tak písali v 16. storočí.

Kniha jedného lekárnika zo 17. storočia ponúka aj recept na krvný lekvár. Zdrojom krvi mala byť osoba s „teplým“ a „vlhkým“ temperamentom. To je niečo čo sa odkazuje na Hippokrata a Galéna a teóriu štiav; v preklade šlo o sangvinikov (sangue = krv).

Prípadne sa používala sušená. Taká mala pomôcť pri zastavovaní krvácania. Ak odhliadneme od etiky získavania materiálu či možnosti prenosu infekcií, to aj mohlo fungovať. V sušenej krvi zrejme ostali nejaké doštičky a možno aj nejaké tie zrážacie faktory, i keď kto vie, čo s ňou v procese výroby robili...

Kusy múmie

Na liečbu sa však nepoužívala len krv, ale aj rôzne kusy tiel. Obzvlášť populárne boli časti múmií, najmä keď Európania začali vo veľkom vykrádať egyptské hrobky (cca 15. storočie).

Múmia bola takzvaná „panacea“ - liek na všetko.

To vravel aj chirurg Ambroise Paré, o ktorom som už písala. Kusy múmie sa miešali do najrozličnejších prípravkov, tinktúr a elixírov.

Približne v 18. Storočí bol dopyt taký veľký, že ponuka nestíhala a múmie sa začali falšovať. Používali na to telá chudobných, odsúdencov či zvierat. V rôznych receptúrach, napríklad v tých na teriak, ostávali ešte aj v 20. storočí.

Ľudský tuk

Používali sa však aj čerstvejšie kusy tiel. Napríklad ľudský tuk bol celkom slávny. V masti či vysušený na prach a užitý vnútorne mal pomáhať pri dne, proti modrinám a krvácaniu.

Sir de Mayerne, lekár viacerých anglických a francúzskych kráľov, odporúčal náplasť z bolehlavu, ópia a ľudského tuku proti bolesti. To inak mohlo reálne fungovať.

V roku 1694 ste si v Paríži mohli kúpiť ľudský tuk v lekárni, ale ľahšie ste ho získali, ak ste zašli za katom. Napríklad v Mníchove dodával miestny kat ľudský tuk do miestnych lekární až do polovice 18. storočia.

Lebka

No a lebka samozrejme nemôže v tomto stručnom výpočte chýbať. Až najbližšie uvidíte Hamleta, spomeňte si na toto morbídne vydanie newslettera. Lebka totiž súperila s múmiami či tabakom o titul „panacea“.

Anglický kráľ Karol II. vraj zaplatil 6 tisíc libier za recept z destilovanej pomletej ľudskej lebky. Prípravok sa vraj odvtedy nazýval „kráľovské kvapky“ a používal sa prakticky na všetko.

Niektorí historici vravia, že otázka vtedy vôbec nebola „či“ používať kusy ľudských tiel pri liečení, ale „aké“. Také rozšírené a normálne to bolo.

Európske pokrytectvo

Prečo teda Európania považovali kanibalizmus rôznych domorodcov za barbarský?

Pravdepodobne preto, že pri európskom kanibalizme telá pochádzali s neznámych či „menejcenných“ ľudí. Napríklad Angličania vyvážali lebky írskych vojakov do Nemecka. Angličanom to prišlo logické, nemeckému lekárnikovi to bolo jedno. Zároveň sa finálne liečivá už veľmi neponášali na pôvodný zdroj.

Avšak pôvodní obyvatelia amerického kontinentu jedli čerstvé kusy svojich priateľov, a to už bolo barbarstvo! To sú tie paradoxy...

Až odhryznete hlavu čokoládovému Mikulášovi, spomeňte si na mňa. Pekného Mikuláša prajem!

Hlavné zdroje: (1, 2, 3, 4, 5, 6)

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Prečo spíme?

Túto otázku si kladú vedci už dávno. Keď sa nad tým zamyslíte, je to trochu čudné. Zariaďujeme si celé miestnosti, dlhé hodiny vieme vyberať tie najvhodnejšie matrace/futony, prikrývky a vankúše, a zvlášť v predvianočnom čase najviac letí oblečenie určené výhradne na spanie. Teda na to, aby sme sa utiahli do súkromia, a tam na takých 6 až 8 hodín v podstate stratili vedomie. No nie je to zvláštne?

A nerobíme to len my. Mnohé zvieratá takto riskujú svoje bezpečie a uberajú z ostražitosti na viac hodín v kuse. Niektoré plazy to majú vymyslené dobre. Majú možnosť uspať len polovicu mozgu, kým druhá funguje ďalej. Majú pri tom väčšinou zavreté len jedno oko. No väčšina živočíchov sa skrátka dobrovoľne pripraví o možnosť okamžite zareagovať na hrozbu.

Chyby v DNA

Prečo sa spánok evolučne vyvinul u toľkých organizmov? Na to našli odpoveď už dávnejšie.

Keď sme my či zvieratá hore, hromadia sa v našich neurónoch chybičky v DNA. To zistili u myšiek, ale aj u iných organizmov. Na štúdium spánku vedci napríklad s obľubou využívajú rybku menom Danio pruhované. Práve u nej robili ešte v roku 2019 výskum jej neurónov pomocou „time-lapse“, teda časozberného videa. Zistili, že spánok zvýšil „dynamiku chromozómov“ v neurónoch, ale nie v ostatných sledovaných bunkách. Táto zvýšená aktivita počas spánku mala práve za úlohu opraviť nahromadené chyby v DNA.

Nový výskum publikovaný 18.11.2021 sa pozrel na toto ešte bližšie.

Ochranca spánku - Parp1

Prišli na to, že ako sa postupne počas dňa hromadia tieto chyby v jadrách/v DNA neurónov, aktivuje sa molekula Parp1. Zjednodušene by sa dalo povedať, že Parp 1, teda poly(ADP ribóza) polymeráza 1, označuje chyby v DNA, aby neušli pozornosti.

Ako sa Parp1 hromadí, začne nás zľahka motivovať a neskôr silno tlačiť do spánku. To vyhodnocujeme ako únavu.

Pri výskume Parp1 použili aj organizmy, ktoré geneticky upravili, aby Parp1 syntetizovali vo veľkej miere alebo aby ho netvorili vôbec. Ak bolo molekuly Parp1 nadbytok, zvieratá nadmerne spali, zároveň sa však oveľa viac opravovala ich DNA. Ak syntézu molekuly Parp1 zablokovali, zvieratá boli neunaviteľné, no ich DNA sa neopravovala. U myší, kde vedia sledovať aj fázy spánku, blokovanie Parp1 viedlo k poruche NREM spánku.

Opravári lepšie pracujú v noci

DNA sa opravuje aj počas dňa, no podľa výsledkov týchto výskumov sa tak deje v oveľa menšej miere. Až keď zaspíme, pustia sa opravári DNA v neurónoch (proteíny Rad52 a Ku80) do práce naplno.

Ak nechali rybičku spať 6 hodín, opravári postíhali všetko, čo mali. Poruchy v DNA sa v sledovaných častiach mozgu znížili. Ak ich však zobudili skôr, nestihli sa všetky DNA chyby vyriešiť a rybka mala potrebu spať aj počas dňa.

Tento objav ma neskutočne nadchol, a to najmä pre jeho možnosť budúceho štúdia a využitia. Vďaka tomuto poznaniu sa môžeme celkom inak dívať na spojitosť medzi poruchami spánku, starnutím, Parkinsonom či Alzheimerom. No to je hudba budúcnosti, ktorá mňa ako zvedavca napĺňa nadšením. Aj vás, zvedavci?

Zatiaľ môžeme túto vedomosť prakticky využiť k tomu, aby sme viac nehovorili, že spánok sa preceňuje. Naopak! Poriadne sa vyspite!

(Zdroje: 1, 2)

Voľná téma - hlúpe vianočné romance

Vianoce sa blížia a pre mňa je to čoraz tradičnejší čas hlúpych vianočných romancí. Je to zaujímavý paradox. Zvyčajne, keď si vyberám film či seriál, pri ktorom chcem tráviť čo i len minútu svojho vzácneho času, mám pomerne náročné kritériá. Rada by som mala dobrý scenár, uveriteľné herecké výkony, ak je k tomu dobrá kamera, réžia a soundtrack, som spokojná. Bežne neplytvám časom na niečo, čo dostalo na stránkach ako IMDB alebo ČSFD menej než 6.5 bodu či 65%. Ak mám byť celkom úprimná, tak zvyčajne mierim nad 7.5/75%.

Keď príde na vianočné romance, všetky moje štandardy letia von oknom.

Hodnotenie 5.1?! Kvalitka! 4.5? Hm, prečo nie. 3.5? No dobre, to už asi nie.

Už z prvej ukážky na Netflixe vidím, že to bude hlúpučké, presladené, priamočiare a nelogické. Herecké výkony bývajú pri takýchto filmoch obyčajne nanajvýš obstojné. Scenár nedáva zmysel a je plný chýb. Režisér akoby si zobral počas natáčania vianočné voľno.

Netuším prečo práve vianočné romance trpia týmto neduhom, keď je predsa toľko kvalitných romantických príbehov. Občas dokonca ide o tretie pokračovanie toho istého za vlasy pritiahnutého konceptu.

Napriek tomu všetkému, než sa skončí december, pozriem si podobných filmov aspoň päť.

Prečo?! Práve preto.

Neviem, ako je to vo vašej práci, no u nás chcú všetci všetko dokončiť do Vianoc alebo do konca roka. Jeden december sme mali požiadavku napísať dva protokoly ku komplikovaným štúdiám za rekordný čas, pretože klient to potreboval vyúčtovať do konca roka. Inokedy chcú spustiť rovno celé klinické skúšanie za dva mesiace, aby mohli investorom povedať, že to stihli v danom roku.

Pre neznalých, napísanie takého 80 stranového protokolu ku klinickému skúšaniu (fáza 2 alebo 3) pokojne trvá dva mesiace. Väčšinu z toho zaberie dohadovanie, ako má skúška vôbec vyzerať. Každopádne to nie je hotové za pár dní. Všetko ostatné sa začína riešiť, až keď je protokol hotový, a to je na ďalších pár mesiacov práce.

V decembri nie.

V decembri sa pol ročné činnosti skracujú na pár týždňov, všetko sa robí paralelne, cez víkendy, večer. Každému šibe. V decembri robíme nemožné na počkanie a zázraky za pár dní.

Krásne predvianočné obdobie.

Som si istá, že toto nie je jediná profesia, ktorá to takto má. (A to si každý deň gratulujem, že som si vybrala kariéru mimo klinickej medicíny. Týmto pozdravujem kolegov v klinike a skladám pred nimi rovno celé klobučníctvo!)

No i tak nečudo, že pred Vianocami mám momenty, kedy moja hlava už skrátka odmietne spolupracovať. Reálne sa mi v tento víkend stalo, že som hľadela na monitor a... nič. Ani len jednu vetu som nevedela poskladať.

V také chvíle nechcem vidieť písmenká. Nechcem čítať žiadnu knihu, nech by bola akákoľvek zaujímavá. Nechcem ani sedieť v tichu, lebo to by mi len môj mozog vyhadzoval zoznam činností, čo ešte „treba“ spraviť.

V také chvíle sú tupé vianočné romance vyslobodením z reality, v ktorej potrebuje všetko dávať zmysel, potrebuje to mať hlavu a pätu, prípadne by to malo byť vedecky overené či dokonca inteligentné.

Hlúpe vianočné romance ma napĺňajú pokojom. Akoby mi vraveli - aha, ten dej je nezmyselný, charaktery ploché, okolo logiky to ani nešlo a nikomu to nevadí. Ani tebe! Akoby zosobňovali „povolenie“ občas sa len tak nezmyselne flákať.

Tipujem, že nie som jediná, ktorá ich s podobným zámerom sleduje. Zaujíma ma však, či som jediná žena z čitateľov tohto newslettera, ktorá pred Vianocami práve týmto spôsobom dočasne „stráca súdnosť“. A tiež, ako to majú mužskí čitatelia? Pozerajú aj muži takéto romance? Či tí majú iné podobné filmy, ktoré vedia, že sú fakt, fakt zlé, no aj tak sa im pri nich výborne oddychuje?

Prezradíte?

***

Tak čo hovoríte na takýto predvianočný newsletter? Pozdáva sa vám? Napíšte mi do komentárov. Ak áno, poteším sa, ak ho prepošlete iným, zozdieľate na sociálnych sieťach a, samozrejme, sa poteším aj srdiečku. Zároveň ďakujem za všetky, čo ste mi dali k minlým newslettrom. Fakt sa mi nie a nie omrzieť. :)

Tlačidlá teraz nedávam, lebo všetky nájdete rovno pod podpisom.

No a nedá mi nepripomenúť, že keby ste hľadali vianočný darček pre čitateľa fantasy literatúry, prvé dve časti mojej fantasy série Gwind sú stále v predaji.

Prajem krásny víkend, zvedavci, a už sa teším na budúci piatok,

Lívia