BONUS: 7 faktov o CBD oleji; Keď nepočujú vaše nie; 3D kryobiotlač; Celsus a školy medicíny

BONUS + klasický Newsletter pre zvedavých ľudí z 21.1.2022

Ahojte, zvedavci,

Keďže na január som naplánovala viaceré časti newsletteru ako seriál, posielam tento znova, hoci sa už sám raz odoslal predčasne.

Ak ste ho však čítali predtým, aby ste sa ani dnes nenudili, pridávam BONUS – 7 vecí, ktoré by ste mali vedieť o CBD. Bonusový článok nájdete na konci, za tradičnými rubrikami, teda za medicínskou históriou, novinkami a po voľnej téme.

Plus mám pre vás ešte jednu novú správu. Poznáte projekt Očami farmácie? Na Instagrame a Facebooku je dosť známy. Na jeseň sme spolupracovali na pár postoch a šlo nám to tak dobre, že sme sa rozhodli zo spolupráce spraviť dlhodobú záležitosť. Od nového roka som sa do tému Očami farmácie pridala, a tak budem pre vás zaujímavý obsah tvoriť aj tam.

No ale poďme už na ten newsletter aj s bonusom:

Zaujímavosti z medicíny minulosti

Ďalší velikáš antickej medicíny nadviazal na Hippokratovu medicínu a jeho dielo, De Medicina, sa považuje za najdôležitejší medicínsky dokument staroveku. História na tohto muža na dlhé stáročia zabudla. Objavil ho až v 15. storočí pápež Mikuláš V., ktorý založil Vatikánsku knižnicu.

Celsus bol zrejme encyklopedista alebo „medical writer“

Reč je o Rimanovi menom Celsus, ktorý žil medzi rokom 25 p.n.l. a 50 n.l.

Napriek tomu, že De Medicina sa považuje za najvýznamnejšie dielo o rímskej medicíne, nevie sa, či Celsus sám medicínu praktizoval alebo „len“ spísal dostupné znalosti.

Práve on opísal štyri základné príznaky zápalu - calor (teplo), dolor (bolesť), tumor (opuchnutie) a rubor (začervenanie). Neskôr k tomu Wirchov pridal functio laesa (porucha funkcie). A napriek tomu, že dnes o zápale a zápalových procesoch vieme oveľa viac, tieto základné príznaky nám dodnes pomáhajú opísať akútny zápal.

Niektoré Celsove opisy platia dodnes

Vďaka Celsovmu dielu vieme o tom, ako napríklad rímski lekári liečili absces (ohraničenú dutinu vyplnenú hnisom). Celsus ho odporúčal opatrne narezať skalpelom, aby hnis vytiekol aj z najhlbších častí. Následne sa mala dutina vyplniť medom. Spísal aj najčastejšie chyby tohto postupu, napríklad malý rez či nedostatočné odstránenie mŕtveho tkaniva a hnisu. V zásade opísal to, čo sa robí dodnes, ešte aj tie chyby sa vyskytujú podobné. Len med, ktorý síce má dezinfekčné vlastnosti, dnes nahrádzame spoľahlivejšími prostriedkami.

Opísal aj ako vyberať hroty šípov či iné cudzie telesá a venoval aj priestor bodným ranám do brucha, z ktorých vyliezajú črevá. Napísal napríklad, že treba konať rýchlo, lebo ak črevo vyschne, pacientov stav sa zhorší. Odporúčal ho namočiť a manipulovať s ním opatrne, pretože môže byť krehké. Písal, že ranu možno treba trochu zväčšiť, aby sa črevo dostalo späť. Potom opísal, ako má asistent ranu roztiahnuť, aby mohol chirurg zašiť vnútornú blanu (peritoneum, pobrušnicu) a neskôr kožu. Princíp tohto postupu platí dodnes.

Spomínate, ako som hovorila, že Hippokratovo dielo pomenovalo rakovinu podľa kraba? Tak práve Celsus grécke slovo preložil do latinčiny - cancer - čo je slovo, ktoré sa v angličtine používa dodnes. Tiež, mimochodom, odkazuje na kraba.

Odlišné školy antickej medicíny

Celsus zároveň opísal odlišné vetvy vtedajšieho vnímania medicíny - emprici a dogmatici - a napätie medzi nimi. Empirici zakladali svoje učenie na pozorovaní a skúsenostiach (empírii). Vraveli, že prírodu nemožno pochopiť. Medicínu považovali za umenie a zakladali ju v podstate na metóde pokus-omyl.

Naproti tomu dogmatici (racionalisti) založili medicínu na teóriách, zvlášť Hippokratových, o tom, ako veci fungujú. Podľa nich mal lekár vedieť, ako funguje telo a podľa toho mal diagnostikovať a liečiť.

Celsus sa zmieňuje aj o tretej vetve, ktorá mala vyriešiť konflikty medzi empirikmi a racionalistami, zvanej metodická. Tá spájala oba princípy a neskôr bola v Ríme veľmi oblúbená.

Tieto školy sa medzi sebou dosť hašterili a v zásade sa každý lekár priklonil k jednej z vetiev. Až prišiel Galén a vynadal všetkým. O ňom napíšem nabudúce.

Mimochodom, na Celsa sa odkazuje aj významný učenec 16. storočia, Phillipus Aureolus Thoprastus Bombastus von Hohenheim, ktorý si dal (alebo mu priatelia dali, v tomto sa zdroje líšia) meno Paracelsus, teda aspoň taký dobrý alebo lepší než Celsus.

Zdroje: 1, 2, 3, 4

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Počuli ste už o 3D bioprintingu, teda biotlači?

Ide o využitie technológiu podobnú 3D tlači, len sa pri tom „tlačia“ bunky, rastové faktory a biologické materiály s cieľom imitovať tkanivo. Používa sa pri tom zvyčajne takzvaný bioink, teda „bioatrament“, ktorý sa vrství rôznymi spôsobmi. Používajú sa rôzne nosiče, hydrogély a iné podobné technológie.

Výzvy v 3D biotlači

Avšak to, čo sa vytlačí, je „čerstvé“. Nedá sa to ľahko skladovať dlhšie než pár dní. To je limitácia takto vytlačených tkanív, ktorú pokoril výskum z 21.12.2021.

Podarilo sa im skombinovať 3D biotlač a zmrazovacie techniky. Tie dovolia vytvorené tkanivo skladovať pri -196°C a rozmraziť za krátky čas.

Prečo je to taký úspech? Však nejaké tie kryokomory sa používajú už dávno.

Pretože nie je problém tkanivo zmraziť, ale rozmraziť ho tak, aby ďalej žilo a množilo sa. Pri nevhodnom zmrazení sa v bunkách vytvoria ostré ľadové kryštáliky, ktoré potrhajú bunkové membrány.

Už roky sa používajú rôzne kryoprotektívne tekutiny pri skladovaní bunkových kultúr v tekutom dusíku.

Nová technológia spojila všetko do jedného úspešného celku.

Kryobiotlač

Kryobiotlač funguje podobne ako bežný bioprinting s tým rozdielom, že sa tlačí na studenú platňu pri -20°C, čo je menej, než mávame bežne v mrazničkách.

Hneď potom sa tkanivá presunú do ešte nižších teplôt, kde sa môžu skladovať veľmi, veľmi dlho. Zatiaľ otestovali 3 mesiace, ale dá sa čakať, že vydržia dlhšie.

Biotlač pri nízkych teplotách pridala ešte jednu výhodu - dovoľuje vytvoriť zložitejšie štruktúry než tradičné metódy biotlače. „Bioatrament“ zmrzne pár milisekúnd po tom, čo sa dotkne studenej platne. Nestihne tak stratiť svoj pôvodný tvar. Dá sa preto vytlačiť zložitejšia 3D štruktúra, ktorá sa hneď nerozleje.

Podarilo sa ich rozmraziť

Otestovali zároveň kryoprotektívne tekutiny, ktoré použili na namiešanie „bioatramentu“, kým našli tú správnu. Obsahovala dimetylsulfoxid a rôzne cukry.

Rozmrazenie je vraj pomerne jednoduché. Vedci demonštrovali, že bunky toto ľadové skladovanie tie tri mesiace prežili (nie všetky, ale väčšina, cca 85%) a potom sa dokázali ďalej množiť rovnako, ako sa to očakáva od 3D biovytlačených tkanív pri vyšších teplotách.

Keďže toto medicínske odvetvie rastie závratnou rýchlosťou, uvidíme, čo tento technologický pokrok prinesie ďalej. Priznám sa však, že pri takýchto objavoch občas zauvažujem, či nezačnem písať aj sci-fi.

Voľná téma - Keď niekto nepočuje „nie“

V prvom blogu tohto seriálu som písala o tom, čo sú to osobné hranice. V druhom som písala o hraniciach bližšie, ich poznaní a zistení, že ich niekto prekračuje.

Niekedy sa však stáva, že ľudia svoje hranice poznajú a aj ich začnú brániť, no tí druhí nepočúvajú. Nejdem písať o prípadoch, keď sa porušovatelia hraníc uchýlia k fyzickému násiliu, k vydieraniu, k hrubým manipuláciám či iným brutálnym legálnym aj ilegálnym spôsobom. To je situácia, z ktorej treba okamžite odísť či privolať pomoc/políciu, ak sa dá.

Narušovatelia hraníc

Väčšina prekročení našich hraníc je oveľa jemnejšia.

Niektorí prekročia vaše hranice len nechtiac a hneď, ako to zistia, ospravedlnia sa a stiahnu sa. S takými nie je problém. To je vlastne bežná súčasť medziľudskej interakcie.

Iní sú nevšímaví, kým im svoje hranice metaforicky neoplieskate o hlavu, potom sú ich schopní rešpektovať.

Poznám napríklad človeka, ktorý je taký dominujúci vo väčšine vzťahov, že keď sa niekto dotkne jeho hraníc, hneď naňho vyskočí. Na druhej strane, on sám hranice druhých často ignoruje a jeho okolie je už z neho občas na prášky. Rokmi som prišla na to, že keďže on si svoje hranice tak vehementne bráni, očakáva, že druhí budú robiť to isté. Ak to nerobia, nevníma hranicu, ale priestor na diskusiu. Sotva som začala dávať svojimi činmi najavo, že „toto je hranica a o tomto nediskutujem“, rešpektoval to bez väčších problémov.

No a potom sú ľudia, ktorým je celý koncept cudzích hraníc ukradnutý. Vy im poviete jasné a zreteľné „nerob“, oni sa zasmejú a idú si ďalej svoje. Nejaký rešpekt voči vám? Heh, to čo je?

Šesť základných pravidiel pri komunikácii s narušovateľmi

S druhou a s treťou spomínanou skupinou som sa roky trápila, než som pochopila pár základných pravidiel:

Prvé - keď niekto prekročí hranicu toho, čo je pre mňa akceptovateľné, upozorním ho. Slušne, milo, priateľsky, ale jednoznačne. Aby sa nik nemohol vyhovoriť, že nepochopil.

Druhé - moje varovanie automaticky sprevádza akcia alebo pripravenosť na akciu. Napríklad som pripravená zdvihnúť sa a odísť. Alebo prerušiť s človekom akýkoľvek ďalší kontakt. Či dať výpoveď. Inokedy môže byť situácia tak ďaleko za čiarou, že rovno konám a nečakám na ďalšie porušenie.

Tí, ktorí naše hranice porušili nechtiac, si dajú povedať aj slušne.

Tí, ktorí si nechcú dať povedať, do tých môžete hučať od rána do večera, trieskať dverami, päsťami do stola... Ak slová nesprevádza akcia, ktorá dá neverbálne najavo, že toto pre vás skrátka nie je a nebude nikdy OK, niektorí vnímajú inaktivitu ako povolenie v činnosti pokračovať, ktoré sprevádzajú nepodstatné „kecy“ či „hysterické reakcie“.

Keď ide o vaše hranice, dajte si povolenie konať hoc aj „prehnane“ (ale stále s rešpektom k hraniciam tých druhých).

Tretie - neobhajovať toho druhého, že „on/ona sú už raz takí“. Ak nemajú duševnú poruchu a fungujú v živote v zásade normálne, nie sú. Mnohí vedia rešpektovať hranice, ktoré im dal ich šéf v práci alebo iní ľudia. Vybrali si, ktorými hranicami sa im „oplatí“ zaoberať, a ktoré nestoja za to.

Štvrté - niekedy vie byť bránenie vlastných hraníc nepríjemné, vyvolať úzkosť, strach, konflikt, obrovské napätie. Najmä pokiaľ ide o manipulátorov. Tí vedia, na ktoré gombičky zatlačiť, aby primäli svoje okolie k poslušnosti. Naučila som sa však, že hoci je obrana proti skúseným manipulátorom vrcholne nepríjemná, z dlhodobého hľadiska je horšie, že niekomu dovolím, aby po mne šliapal.

Piate - tréningom sa to lepší. Čím častejšie človek úspešne obráni svoje hranice, tým jednoduchšie to je nabudúce. Najmä však má okolie menšiu tendenciu ich porušovať. V podstate ich naučíme, že sa to nevypláca. Zaujímavé bolo, že sotva som sa naučila vážiť si vlastné hranice, chronickí narušitelia sa mi začali automaticky vyhýbať. Ani to na mňa neskúšajú.

Šieste - ľudia, ktorí sústavne vedome narúšajú moje hranice, nemajú v mojom živote čo robiť. Áno, tak tvrdo. Mimochodom, aj keby ste nemali žiadne iné pravidlá, ak si dáte povolenie spáliť mosty za človekom, ktorý neustále vedome kašle na vaše hranice, už len to vám pomôže.

Obhájiť si vlastné hranice je pre niekoho hračka, pre iného peklo. Dá sa to však naučiť, dá sa to zmeniť. Postupne, pomaly, krôčik za krôčikom sa dá fungovať lepšie. Sama na tom pracujem roky tak úspešne, že mám dnes v okolí ľudí, ktorí by boli zrejme prekvapení, že to pre mňa nie je vždy prirodzené. Alebo že sa mi to veľakrát nepodarí. Ale nevzdávam sa. Stojí to totiž za to.

Ako to máte s obhajobou vlastných hraníc? Je to pre vás hračka či utrpenie?

BONUS: 7 vecí, ktoré by ste mali vedieť o CBD

Už ste počuli o CBD oleji? Možno áno, teraz je toho všade nekonečne veľa. Téma je to komplexná a vedela by zaplniť oveľa viac riadkov. Chcela by som vás však vybaviť aspoň pár základnými faktami, aby ste vedeli, o čo ide, a vedeli sa rozhodnúť, či si taký prípravok kúpiť:

1.      CBD je skratka pre kanabidiol, látku v konope, ktorá, na rozdiel od THC, nemá psychotropné účinky. Existujú odrody konope s vysokým CBD bez THC. Prípravky s CBD môžu a nemusia mať zároveň nejaké THC, závisí od rastliny a spôsobu spracovania.

2.      CBD je účinná látka jedného registrovaného lieku s názvom Epidiolex (v EU a USA, na SK nie je). Liek je otestovaný a schválený len pre liečbu troch špecifických vzácnych chorôb s epileptickými prejavmi. Dávkovanie začína na 5 mg/kg/deň a môže pre niektorých diagnózach dosiahnuť 25 mg/kg/deň.

3.      CBD sa skúša v mnohých klinických skúškach pre rôzne diagnózy. Pri fibromyalgii, autizme, rôznych typoch bolestí, dokonca pri COVID-19. Skúša. Zatiaľ teda nevieme, či na niečo iné skutočne funguje a pri akej dávke. Darmo je kopec štúdií v databáze PubMed, ak väčšina z nich má mizernú kvalitu, je na bunkách v Petriho miske či na zvieratách. Také výsledky sú sľubné, ale rozhodne nie dostatočné.

4.      Slovenský trh zaplavilo nekonečné množstvo prípravkov s CBD, ktoré o ňom sľubujú hory doly. Drvivá väčšina tvrdení o CBD je z pohľadu súčasnej vedy prehnaná a predčasná. Výrobcovia na takmer nič z toho, čo tvrdia, nemajú dostatok relevantných dôkazov. Možno časom také dôkazy budú, ale dnes nie sú. Väčšina predajcov teda prinajmenšom preháňa, prípadne rovno klame.

5.      Na Slovensku je CBD povolený od 1.5.2021. Ale pozor, NIE JE povolený na vnútorné použitie v potravinách vrátane výživových doplnkov. Jedná sa o takzvanú neschválenú novú potravinu. To, že je prípravok nie na trhu tak celkom v súlade so zákonom, vás asi netrápi. Lenže ono to má potencionálny dopad aj na spotrebiteľov. Potraviny (vrátane výživových doplnkov) nemajú síce takú prísnu kontrolu bezpečnosti a kvality ako lieky, ale majú aspoň nejakú kontrolu. Keďže CBD nie je povolené ako potravina (ani výživový doplnok), hygiena to nerieši ani len ako salámu, rožky či mlieko.

6.      Ako teda CBD na Slovensku predávajú? Zvyčajne ako kozmetiku, to znamená na vonkajšie použitie. Áno, jasné, aj mnohé pleťové krémy sú dnes také kvalitné, že vám neuškodí, ak ich zjete (Ciri zo Zaklínača o tom vie svoje). Berte však do úvahy, že žiadne CBD na Slovensku nemá externú (úradnú, hygienickú) kontrolu, aká sa vyžaduje pri potravinách. Projekt Očami farmácie sa na to svojho času pozrel bližšie, a našiel dokonca prípravky s CBD, ktoré mali malým napísané, že ide o zberateľský predmet. Dobrú chuť.

7.      Posledná drobnosť, na ktorú vás upozorním, je dávkovanie. Liek Epidiolex má dávku 5 – 25 mg/kg/deň. Mne by to teda vyšlo na asi 300 mg – 1500 mg/deň. Mnohí výrobcovia týchto kozmetických prípravkov z konope odporúčajú maximálnu dennú dávku okolo 7 – 40 mg. Prirovnám to k ibuprofenu (Ibalgin, Brufen, Nurofen...). Väčšina dospelých si kupuje 400 mg tablety a keď ich niečo veľmi bolí, pokojne zjedia aj 4 denne, teda sa dostanú na cca. 1600 mg/deň. Teraz si predstavte, žeby sa mali tí istí dospelí uspokojiť so sirupom pre deti s 20 mg v 1 ml a dať si za celý ubolený deň maximálne polovicu čajovej lyžičky. Ak im to funguje, tak len preto, že existuje niečo ako placebo efekt.

CBD je veľmi sľubná molekula a časom zrejme pribudnú kvalitné a relevantné výskumy, ktoré ukážu, na aké choroby funguje a pri akom dávkovaní. Časom CBD zrejme schvália ako potravinu a časom zrejme pribudnú lieky s touto molekulou. Časom. Tam teraz nie sme, bez ohľadu na to, čo sa vám predajcovia snažia nahovoriť, aby ste si kúpili ich fľaštičku s olejom za desiatky eur.

Ako sa vám páčila bonusová téma? A vôbec, ako sa vám páči môj newsletter? Napíšte mi komentár, dajte srdiečko, ak sa vám páčilo.

Vidíme sa na budúci piatok,

Lívia