Nedokonalé Vianoce; Jed na prechladnutie; AI a prevencia

Pridajte sa k výzve #nedokonalevianoce

Ahojte, zvedavci,

Do konca tohto roka toho už veľa neostáva. A ani do Vianoc. Ak ste plánovali kúpiť môj fantasy román Gwind 1 a/alebo Gwind 2 pre niekoho na Vianoce, asi už veľmi neotáľajte. Gwind 2 je už, mimochodom, aj ako e-kniha, keď vám viac vyhovuje taký formát.

 Než sa pustíme do tohto týždňového obsahu, len upozornenie, že newsletter pošlem aj ráno 24. a 31. decembra. A teraz už rubriky. Dnes o prechladnutí v minulosti, o umelej inteligencii a neveselých Vianociach. Ako vždy, malo by vám to zabrať tak 8-10 minút čítania.

Zaujímavosti z medicíny minulosti

U nás, na severnej nie tak celkom pologuli našej nie tak celkom guľatej planéty, sa príchod Vianoc spája s nástupom zimy.

A zima sa v minulosti spájala so smrťou viac než ktorékoľvek iné ročné obdobie. Možno aj preto staroslovanská bohyňa Morena vládla zime a smrti.

Viaceré odborné články z 19. storočia upozorňovali na vysokú zimnú úmrtnosť najmä v chudobnej či pracujúcej vrstve.

Prechladnutie a baraní loj z 18. storočia

Mnohé zimné články z histórie spomínajú, samozrejme, prechladnutie. Viaceré pridávali „zaručené“ recepty ako sa zbaviť nádchy.

Jeden z nich, z roku 1764, ma zaujal. Bol na bolesť hrdla. Odporúčal roztopený baraní loj, kolofóniu (= destilát terpentínovej silice zo živice ihličnanov) a včelí vosk. Pasta sa mala natrieť na kus látky a pripevniť na krk od ucha k uchu. Ako to malo pomôcť, netuším ani pri najlepšej vôli...

Väčšina z nich však odporúčala to isté, čo dnes. Teda ostať doma, odpočívať a k tomu pridať veľa tekutín a možno niečo na úľavu od kašľu či bolestí hrdla.

Rady Dr. Haywarda z 19. storočia

Asi najviac ma však fascinovala knižka z roku 1873 od Dr. Johna Haywarda o prechladnutí, teda v jeho prípade o chorobách, ktoré boli podľa neho spôsobené chladom. V tom čase sa rozpoznávalo asi 90 diagnóz a podľa neho najmenej polovicu mala na svedomí zima.

Hayward varoval zámožných, ktorí chodili v šatách z tenkých látok. Vystavovali sa tým vraj riziku tuberkulózy, zápalu priedušiek, bolesti hlavy a nervov.

Odporúčal im jesť mäso aspoň raz denne a nechodiť do chladného počasia, keď je telo hladné. Ktovie, čo mu na túto radu povedali ľudia, ktorí si mohli dovoliť mäso akurát tak v nedeľu. Alebo vegetariáni, ktorí mali napríklad v Salforde spolok už v roku 1847.

Možno prekvapivo však Hayward zároveň propagoval studené kúpele. Podľa neho, studená voda s kontrolovanou teplotou otužila telo a pripravila ho na nástrahy meniaceho sa počasia a chladného vzduchu.

Radil tiež používať „inhalačný respirátor“ alebo „pneumatikon“. To boli dve zakrivené kovové sitká, medzi ktoré sa vkladala látka. Používal sa napríklad na podávanie chloroformovej anestézie. Vrstvy tenkého drôtu mali ohriať vzduch, než sa dostal do pľúc.

Protijed na prechladnutie

Dr. Hayward však chápal, že nie všetci majú takéto možnosti. Takže ponúkal aj „protijed“ na chlad v podobe akontínu.

Podľa jeho odporúčaní mal mať človek fľaštičku tohto neoceniteľného prostriedku vždy pri sebe a užiť ho zakaždým, keď mal čo i len najmenšie podozrenie, že mohol prechladnúť. Inde v knihe písal o dávke ako o homeopatickej.

Verím, že sa tam jeho čitatelia dopracovali. Akonitín je smrteľný pre dospelého človeka už pri dávke 2-6 mg. Chlad by sa pri inom než homeopatickom riedení mohol stať pre nepozorného čitateľa zanedbateľným problémikom.

O akých najšialenejších „zaručených“ historických receptoch na prechladnutie ste počuli?  (Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5)

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Umelá inteligencia (AI) či učenie sa strojov a medicína si spolu rozumejú. Stroje sa učia čoraz rýchlejšie a progres v tejto oblasti ide míľovými krokmi. V medicíne sa často stretávame s obrovským množstvom dát, ktoré treba pretriediť, vybrať zo „šumu“ to podstatné a na to sa zamerať. To je najmä typické pre diagnostiku.

Samozrejme, že mnohým hneď napadlo, či by sa na to nedali využiť počítače. Nakŕmili ich rôznymi údajmi. Napríklad tisíckami röntgenových snímok pľúc v snahe naučiť ich diagnostikovať rakovinu pľúc.

AI dorovnáva

Spočiatku boli ich výsledky menej presné než ľudských diagnostikov. To však už nie je pravidlo. Od roku 2016 sa výsledky AI priblížili k presnosti ľudských expertov, v roku 2019 už niektorých rádiológov predbehli.

AI prichádza v pravý čas. Naše poznanie rastie závratnou rýchlosťou a stáva sa nezvládnuteľné pre ľudský mozog. Ľudia vraj vedia zohľadniť štyri rôzne premenné súčasne. Keď pribudne piata, strácame sa.

Prevencia je dôležitejšia než liečba

Práve AI sa týkajú aj dnešné novinky. AI a prevencie. Prevencia je vždy lepšia než liečba. Je lepšie sa dobre stravovať, pravidelne sa hýbať, vyhýbať sa alkoholu, cigaretám a drogám, než potom liečiť vysoký krvný tlak, upchaté cievy, mozgovú porážku či srdcový infarkt.

Časť prevencie sa zameriava na preventívne prehliadky.

Tie, samozrejme, nemajú ako zabrániť vzniku nejakej choroby. Dávajú však šancu zbadať problém skôr, než sa vymkne spod kontroly. Zvyčajne je vtedy situácia ľahšie zvládnuteľná.

Ak zubár objaví maličký kaz a opraví ho na začiatku, je to lepšie, než keď musí vytrhnúť či rozvŕtať celý zub. Ak sa objaví tumor, keď má 1 cm, bude mať lepšiu prognózu, než keď už prerastie okolité tkanivá a metastazuje do pľúc či mozgu.

AI a prevencia rakoviny prsníka

V jednej štúdii zo 14.12.2021 testovali AI pri skríningu rakoviny prsníka pomocou mamografie. Mala výsledky zhodnotiť sama, bez ľudského doktora. Pri porovnaní s človekom si vôbec neviedla zle a dokonca znížila potrebu zavolať pacientov na ďalšie vyšetrenie.

Pri „3D mamografii“ (tomosyntéza) sa jej darilo horšie, tam sa ešte musí pár veciam priučiť.

Komentár odborníkov k tejto štúdii teda odporúčal využívať AI ako doplnok k vyšetreniu človekom, čo by mohlo výrazne zvýšiť spoľahlivosť tejto metódy.

AI a prevencia rakoviny hrubého čreva

Podobný komentár vyšiel v decembri aj k výsledkom štúdie AI využitej pri skríningu nádorov hrubého čreva s použitím kolonoskopie.

Podľa spomínanej štúdie sa dokázala AI vyrovnať skúsenému endoskopistovi. V komentári vyjadrili presvedčenie, že AI môže výborne fungovať ako ďalší pár očí a pomôcť tak pacientom spolu s ľudským doktorom.

Prečo nehovoríme o nahradení doktorov AI? Teda aspoň zatiaľ nie? Pretože aj najväčší zástancovia AI priznávajú, že k dokonalosti má zatiaľ ďaleko. A tak sa na ňu ešte nechceme celkom spoliehať.

A, ako to v dnešnom svete býva, možno ešte väčšia odysea čaká na právnikov, ktorí budú musieť doladiť záležitosti ako zodpovednosť za prípadné komplikácie či rovno úmrtie spojené s chybnou diagnostikou.

Mňa, popravde, AI fascinuje a osobne mám za to, že jej potenciál pre medicínu je obrovský a mohol by sa už možno začať využívať ako diagnostická pomôcka.

Vy to vidíte ako?

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5

Voľná téma - Šťastné a veselé... alebo aj nie?

Tento blog som písala na veľa pokusov. Napísala som, zmazala som. Nevedela som, z ktorej strany túto ťažkú tému uchopiť.

Šťastné a pritom nešťastné sviatky

Chcem totiž písať o ľuďoch, ktorí síce nemajú existenciálne problémy, ani diagnostikovanú klinickú depresiu, ani nečakajú na koľajniciach na najbližší vlak. No aj tak sa pri zmienke o „šťastných a veselých“ len trpko usmejú.

O ľuďoch, ktorých ťažkosti získajú na Vianoce oveľa jasnejšie obrysy a sýtejšie farby.

Našla som si dokonca aj štatistiku z roku 2019 z UK. 26% ľudí v nej povedalo, že Vianoce na nich vplývajú negatívne. Je teda jasné, že väčšina z vás, milí zvedavci, zrejme prežíva šťastné Vianoce alebo na vašu náladu nemá tento sviatok vôbec vplyv. Ak patríte medzi spokojnú väčšinu, možno vás dokonca prekvapí, žeby niekto mohol vnímať práve Vianoce cez celkom inú optiku.

I keď mnohí z vás asi počuli, že okolo Vianoc býva samovrážd. Ak áno, tak vedzte, že to je len mýtus, ktorý nie a nie umrieť. Pravda je, že okolo Vianoc samovraždy dokonca celosvetovo významne klesajú. Vynahradia to zvýšené počty úmrtí vlastnou rukou v januári. (1,2)

No hovoriť všeobecne o veselo-smutných Vianociach som vlastne vôbec nechcela.

Žiadna tragédia, žiadne hrozivé scenáre, no aj tak...

Dôvody, ktoré ma viedli k téme veselo-neveselých Vianoc, sú v skutočnosti osobné. Sama som si takých užila zopár a chcela som túto tému otvoriť aj pre iných. Mám totiž pocit, že sa hovorieva buď len o skvelých alebo tragických sviatkoch. Akoby nejestvovalo nič medzi tým.

Vianoce, o ktorých píšem, rozhodne neboli celé nanič. Spätne v nich nájdem veľa krásnych chvíľ. Niekto by možno povedal, že som sa vlastne nemala na čo sťažovať. Strecha nad hlavou, teplo domova, darčeky, zdravá rodina, príjemná Štedrá večera. Taká pohodička.

A predsa nie. Nie vtedy.

Možno preto sa o tejto téme ťažko píše. Pretože je oveľa ťažšie vysvetľovať, ak je niekomu na Vianoce smutno pre nie vyslovene tragický dôvod. Nie vždy sa to stretne s pochopením.

Jeden si vzdychne, že musí na sviatky pracovať, nezamestnaný mu namietne, že má byť rád, že má prácu. Ďalší sa boja nových hádok s partnerom a osamelí sa ozvú, že majú byť radi, že nie sú sami. Nedobrovoľne bezdetní závidia rodičom radosť detí, vyčerpaní rodičia by možno chceli mať na Vianoce ten ospevovaný pokoj.

Tlak na dokonalé Vianoce

Mala som pár rokov také obdobie, keď každé moje Vianoce poznačil smútok z nenaplnených očakávaní a sľubov môjho vtedajšieho partnera. Nie, žeby dotyčný svoje slovo zvyšok roka dodržiaval na 100%, to nie. Na Vianoce to však obzvlášť bolelo. A to aj napriek tomu, že inak bolo všetko vlastne úplne super.

Vianoce pôsobili ako taký zosilňovač či destilátor celoročnej situácie.

Dnes som už, našťastie, kdesi inde. Teraz možno aj vďaka tejto skúsenosti oveľa zreteľnejšie vnímam enormný sociálny tlak na to, aby sme boli na Vianoce bezpodmienečne šťastní, veselí, pokojní, aby bolo všetko harmonické, krásne, čisté, voňavé, chutné, radostné.

Dokonalé.

Kričí to na nás z každej reklamy, z farebného pútača, z každého tretieho vianočného filmu a pripomínajú nám to aj dobre mienené vianočné priania.

Niektorí nemajú na sviatky žiadne očakávania a akýsi vonkajší tlak na dokonalosť je im srdečne ukradnutý. Nie všetci majú také nastavenie.

Keď sa nemáme vyslovene zle, ale...

O to nepríjemnejšie vie byť, ak nemáme také Vianoce, aké by sme si priali.

Nie preto, žeby sme sa mali vyslovene zle. Lenže niečo, čo je pre nás dôležité, chýba. Na Vianoce, keď sa očakáva dokonalosť, to zrazu vidno. Akoby to osvetlili sviečky adventného venca či žiarovky na stromčeku.

Na Vianoce, keď sú sociálne siete plné fotiek radostných sviatkov, to zrazu bolí o čosi viac. A keď sa hovorí o tragických osudoch, ľuďoch s existenciálnymi problémami a naozaj vážnymi ťažkosťami, cítia niektorí možno ešte horšie. Pretože sa vlastne „nemajú na čo sťažovať“.

Myslím si, že podobné skúsenosti s veselo-neveselými sviatkami majú mnohí, i keď asi to nebude väčšina. Aspoň nie podľa tých štatistík, čo som spomínala.

Poľudštime ich spolu

Skúsme teda spolu tieto sviatky poľudštiť. Možno to pár ľuďom z tej menšiny pomôže. Čo vy na to, moji milí zvedavci?

Keď mi minule nevyšli vianočné koláče a hodila som frustrovanú fotku na Facebook, bola podpora v podobe fotiek cudzích nepodarených výtvorov veľmi povzbudzujúca. To ma priviedlo k tomuto nápadu:

Podeľte sa v komentároch a/alebo na svojich sociálnych sieťach o svoj zážitok či fotky z nedokonalých Vianoc. Nie vyslovene tragických. A prosím, vyhnite sa aj takým, čo by ticho súdili a iným odkazovali: „Mať ja tvoje problémy!“ alebo „Nesťažuj sa! Buď rád/rada, že...“

Možno nájdete taký, na ktorom môžeme všetci spolu zasmiať? Alebo taký, ktorý vás posunul vpred? Možno to bude dačo „zásadnejšie“, možno niečo „malicherné“. (Úvodzovky dávam schválne, pretože nechcem aby sme si v prípade problémov porovnávali, kto má väčšie.)

Ukážme si navzájom, že Vianoce nemusia byť zosilňovačom aj tých najmenších problémov. Ukážme si, že Vianoce nemusia byť len šťastné a veselé, že môžu byť aj trochu smutné, trochu mrzuté, či trochu napäté. Skrátka ľudské.

Ukážme si vzájomne #nedokonalevianoce.

Použite hashtag, ak budete zdieľať v rámci tejto výzvy niečo na Instagrame či Facebooku.

Verím, že sa pridáte.

Ostaňte správne zvedaví a čítame sa 24.12,

Lívia