O japonskom Mengelem, silovom tréningu a čarovných elixíroch v lekárňach
Nepríjemné čítanie o lekárskych výskumoch počas 2. svetovej vojny v Japonsku, novinka o silovom tréningu a chudnutí a tiež o tom, ako "prekuknúť" niektoré reklamné vyhlásenia o výživových doplnkoch.
Ahojte, zvedavci,
Týždeň ubehol ako voda a je tu ďalší piatok a s ním môj blogový newsletter o rôznych zaujímavostiach.
Pripomínam, že kampaň na StartLabe stále beží a ešte 6 dní bude. Aj keby sa už medzičasom nazbieralo 100% cieľovej sumy, stále môžete prispievať alebo o kampani hovoriť iným. Cieľová suma sa môže aj presiahnuť. Peniaze pôjdu na vydanie 4 kníh, okrem iného aj tej mojej.
Zároveň ďakujem všetkým, ktorí už prispeli alebo aspoň kampaň zdieľali. Veľmi si to vážim!
A aby ste nemuseli hľadať link v minulom newsletteri, tu je: https://www.startlab.sk/projekty/2336-aj-slovenska-fantastika-moze-byt-svetova/
Zaujímavosti z medicíny minulosti
Predpokladám, že všetci moji čitatelia už počuli o Jozefovi Mengelem - nacistickom doktorovi, ktorý robil príšerné pokusy na ľuďoch. V jednom blogu som tento rok opísala hrôzy spáchané aj inými lekármi v Osvienčime.
To, o čom sa v západnom svete (resp. mimo východnej a juhovýchodnej Ázie) hovorí veľmi málo alebo vôbec, je podobný príbeh z vojnového Japonska. Upozorňujem, nebude to príjemné čítanie.
Širó Išii a jeho sieť
Po prvej svetovej vojne spísali krajiny takzvaný Ženevský protokol (1925), ktorý zakazuje použitie chemických a biologických zbraní. Japonci ho podpísali tiež. Neprešla ani jedna desaťročnica a Japonci započali v roku 1932 výskum biologických zbraní, ktorý trval až do roku 1945.
Antihrdinom tohto príbehu bol Širó Išii, špecialista na mikrobiológiu a hlavný lekár Japonskej cisárskej armády.
Nepracoval sám. Podporovatelia okolo neho majú dnes dokonca svoje meno - Išiiho sieť (network). Do konca roku 1939 mala Išiiho sieť viac než desať tisíc doktorov a zdravotníkov, ktorí testovali na NEdobrovoľníkoch kadečo.
Jednotka 731
Testy robili najmä na čínskych civilistoch, ale aj na Rusoch, Kórejcoch, Mongoloch a akýchkoľvek vojenských väzňoch. Experimenty prísne tajili. Prebiehali v takzvaných „továrňach na smrť“ - obrovských miestach vybudovaných špeciálne pre výskum biologických zbraní. Dve také továrne sa vynímali nad všetkými - jednotka 731 v Mandžukuo a jednotka 1644 v Číne.
Vivisekcia - pitva, ale zaživa
O jednotke 731 vieme veľa z rôznych výpovedí očitých svedkov.
Podľa nich tu japonskí lekári a výskumníci schválne nakazili väzňov rôznymi chorobami - mor, cholera, týfus, antrax, tuberkulóza. Pri pohlavných chorobách prinútili k sexu nakazeného väzňa s nenakazeným. Ak žena otehotnela, skúmali rovnako aj dieťa. V zajatí sa narodilo mnoho detí, keďže znásilňovanie bolo bežné. Žiadne dieťa neprežilo.
Aby sa o chorobách dozvedeli čo najviac, niekedy s pitvou nečakali, kým pacient zomrie. Zomrel počas takzvanej vivisekcie, teda pitvy, ale začínajúcej zaživa. Pri deťoch nerobili výnimky.
Čo telo vydrží
Skúšali aj iné veci. Napríklad zisťovali, aké podmienky vydrží ľudské telo. Vystavovali väzňov mrazu, nízkemu tlaku vzduchu, hladu či smädu. Nechali pri nich vybuchnúť bombu a potom spravili pitvu či vivisekciu, podľa potreby.
Podobne ako nacistickí lekári, aj v Japonsku si cvičili ruku pri zbytočných chirurgických výkonoch bez anestézy. Skúšali aj, ako dlho trvá, kým človek vykrváca po amputovaní končatiny. Prípadne im tú končatinu prišili na opačnú stranu. Pri mnohých operáciách boli ľudia pri vedomí.
„Niektoré experimenty vôbec nesúviseli s rozvojom vojenstva či medicíny. ... Aký má zmysel pre medicínu študovať odsekávanie hláv? Žiaden. To bolo len také hrajkanie sa. Profesionáli sa tiež radi hrajú,“ spomína svedok.
Mrazivé príbehy tejto jedinej jednotky zaplnili už pár kníh. Predpokladá sa, že len v jednotke 731 zomrelo následkom týchto experimentov najmenej 3000 ľudí, vrátane detí.
Výskum v teréne
Najväčšie výskumy však robili priamo „v teréne“ = ruské a čínske dediny a mestá. Kontaminovali ich zdroj vody alebo rozprášili choroby z lietadla. Na jedno mesto v Číne napríklad vypustili blchy infikované morom. Potom do dediny nabehli lekári z Išiiho siete a obyvateľov „vypitvali“ za živa či po smrti.
Nevie sa, koľko ľudí zahynulo pri experimentoch v teréne. Odhaduje sa však, že šlo o 6 miestne číslo.
Žiaden proces, ani trest
Na rozdiel od nacistických lekárov, ktorí robili takéto experimenty, neboli japonskí lekári takmer vôbec potrestaní
Nejaké súdy prebehli. Pri tribunáli v Tokiu sa však celá vec spomenula iba okrajovo. ZSSR spravilo v roku 1949 vlastný proces a pár lekárov odsúdili na prácu na Sibíri. Súd v ZSSR síce presne pomenoval, čo sa stalo, no javí sa taký pro forma, keďže sa konal kdesi na Sibíri a nie v Moskve. Samotného Išiiho nesúdili a aj tresty boli prekvapivo mierne. Až na jedného, ktorý sa zabil, všetkých za pár rokov pustili domov.
USA vyhlásilo tento proces za propagandu a pokus zakryť sovietske zločiny voči japonským vojenským väzňom. ZSSR zasa tvrdil, že USA odvracia hlavu a dáva japonským zločincom imunitu, aby získalo výsledky z japonských pokusov.
Obe tvrdenia boli pravdivé.
Japonská vláda sa celé 20. storočie tvárila, že sa nič také nestalo. Dosiaľ sa ani len formálne neospravedlnila. Japonské knihy o histórii sa o celej veci zmieňujú vraj len zbežne. A Išii sa dožil smrti na rakovinu hrtanu na pokojnom dôchodku s vynikajúciou penziou, kým iní z jeho siete sa stali vedúcimi významných inštitúcií v Japonsku. (Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5)
Zaujímavé novinky z medicínskych vied
Možno ste už zachytili, že takzvané „kardio“ cvičenie je vhodné na redukciu tuku, kým „silové“ cvičenie je dobré na budovanie svalovej hmoty. Dlhodobo sa hovorilo, že ak chceš schudnúť, skrátka musíš behať, skákať a potiť sa pri kardiu.
Veľa takýchto odporúčaní vychádza zo štúdií, ktoré používajú málo presné metódy na určenie množstva telesného tuku. Možno máte doma také váhy, ktoré vám prepočítajú percento tuku. Sú fajn ako orientačný prostriedok, ale tými číslami sa veľmi netreba riadiť. Pre výskum nie sú najlepšie.
Do novej analýzy z 18.9.2021 zahrnuli 58 randomizovaných klinických štúdií a vybrali len také, ktoré pracovali s presnejšími metódami, napríklad celotelové skeny. Z nich spravili takzvaný systematický prehľad a meta-analýzu (poznáte z môjho dávnejšieho newslettera).
V spomínaných 58 štúdiách bolo dohromady asi 3000 ľudí a to takých, ktorí nemali predchádzajúce skúsenosti so silovým tréningom. Trénovali rôznymi spôsobmi približne 2-7x do týždňa a vždy okolo 45-60 minút.
Podľa výsledkov tejto meta-analýzy silový, alebo tiež „rezistance“ tréning, znížil ich priemerné percento tuku o 1.46% a celkové množstvo tuku o 0.55 kg oproti kontrole za 4 týždne.
A to nie je vôbec málo.
Efekt silového tréningu nemusíte hneď zbadať na váhe, pretože má aj iné prínosy. Napríklad zvyšuje podiel svalovej hmoty a zlepšuje kvalitu kostí. Takže ak stratíte pol kila tuku, vaša hmotnosť môže ostať rovnaká.
Chudnutie nie je, alebo by nemalo byť, len o znižovaní telesnej hmotnosti. Tá je spolu s BMI (body mass index, kg/m2) len orientačná. Podstatnejšie je zníženie podielu tuku do zdravých hodnôt, a to najmä tuku v oblasti brucha: u žien do cca. 31% tuku a obvod pása do 80 cm, u mužov do cca. 24% tuku a obvod pása do 94 cm.
Ak chcete rýchlejšie a viditeľnejšie výsledky, je najlepšie skombinovať vhodnú stravu, kardio a silové cvičenie. Ak vás však behať či skákať fakt nebaví, nemusíte sa do toho siliť. Robte akýkoľvek pohyb, ktorý vás baví a pri ktorom máte šancu dlhodobo zostať.
Voľná téma - zázračné prípravky
Neraz sa ma niekto spýtal na priam zázračný prípravok. Väčšinou to bolo niečo ako „Livi, je toto fakt také dobré, ako to propagujú?“ alebo „Mám toto brať? Funguje to? Neublíži mi to?“ Prakticky vždy ide o výživový doplnok a ten viete do istej miery posúdiť aj sami, keď si zapamätáte pár pravidiel.
Čo je to výživový doplnok
Výživový doplnok je živina v koncentrovanej forme. Jediné, čo sa odporúča zdravým ľuďom užívať v našom podnebnom pásme, je vitamín D, pretože v zime si ho spravíme v koži menej. Pri zdravej, pestrej strave a dostatočnom pohybe na slnku nepotrebujete žiadne doplnky výživy.
Lenže ľudia vedia, že sa občas k svojmu telu správajú hrozne. A tak sa to snažia potom napraviť nejakým úžasným elixírom. Ideálne bez „chémie“, aby tam nebol ani len dihydrogén monooxid.
Na to presne reagujú firmy s výživovými doplnkami. Lákajú neznalých na úžasné tvrdenia.
Pre niekoho krásne sľuby, pre mňa kôpka chýb a lží
Jeden slovenský výrobca má na stránke napríklad toto: „prírodné kvapky (názov) sú zmesou 100% BIO esenciálnych olejov z liečivých bylín. Ručne namiešané podľa receptúry lekárov teamu (meno firmy)” a ďalej na tom istom mieste: „ich hlavnou výhodou je rýchly nástup účinku, vysoká účinnosť pri nízkom dávkovaní a príjemná bylinková chuť a vôňa.”
Ide o kvapky, ktoré sa majú užiť 3x denne v množstve 3-5 kvapiek. Obsahujú citrónový, levanduľový, mätový, čajovníkový a lemongrass olej. Za krásnych 25 € za 10 ml, pri dodržaní dávkovania, je to zábavka tak na 2 týždne, takže 50 € mesačne.
No nekúp to!
Tieto slovné spojenia berte ako varovanie
Ak nemáte kamaráta odborníka na telefóne, ako máte vedieť, či tomu veriť? Napríklad tak, že pri týchto slovných spojeniach spozorniete alebo rovno pôjdete ďalej:
- výživový doplnok - toto je kľúčové. Ak vidíte na škatuľke tento nápis, vedzte, že je to prípravok bez spoľahlivého dôkazu účinnosti. Teda takého, aký vyžadujeme pri liekoch. Ak taký prípravok tvrdí že „je účinný” alebo že „pomáha pri” alebo „používa sa na” alebo „odporúča sa pri”, zavádza a navyše takýmito formuláciami porušuje zákon.
U tých, čo už mali pár pokút, vidíte skôr formulácie: „Toto je výživový doplnok z rastliny XY. Rastlina XY je známa…” alebo „Toto je výživový doplnok XY. Ľudia vyhľadávajú tento doplnok pri…”
- esenciálny olej - v slovenčine nesprávne pomenovanie. Správne ide o silice. Toto farmaceuti a ľudia „z fachu” vedia. Či si do vonnej lampy kvapkáte „esenciálny olej” alebo „silicu“, vám môže byť srdečne jedno. Lenže ak to máte piť, asi radšej uprednostnite výrobok od firmy, ktorá vie, čo vlastne vyrába a predáva.
- prírodný - k tomu len toľko, že aj strychnín a čierny blen sú prírodné a vieme ich vyrobiť v 100% BIO kvalite. Prírodný a bio nie sú zárukou bezpečnosti či kvality.
- detoxifikujúci - detox robia naše obličky a pečeň 24/7. Nepotrebujú k tomu žiadne tabletky, elixíry, ani iné podobné hlúposti. Naopak. Keď im niečo také dáte, musia potom detoxikovať práve to. Prípravky na detox sú vyslovená blbosť. Bez výnimky. Ak firma predáva niečo na detox, aké ďalšie hovadiny vám ponúka?
- namiešaná/vyvinutá lekármi - viem, čo sme sa učili na lekárskej fakulte o liekoch. Naše dva semestre jedného predmetu sa nemôžu rovnať piatim rokom sústredeného štúdia farmácie. Vďaka nadstavbovému štúdiu farmaceutickej medicíny v Bruseli viem o liekoch oveľa viac, ale rozhodne ich neviem namiešať. To fakt nie. Liečivé prípravky chcite od lekárnikov. (V prípade tejto konkrétnej značky ide o neurológa a praktickú lekárku. Ehm.)
Takže to určite nefunguje?
To sa nedá takto povedať. To, čo vieme je, že pre ten daný preparát nie sú požadované dôkazy účinnosti. Teda to fungovať môže a nemusí.
Často sú medzi výživovými doplnkami rôzne čaje a rastlinné prípravky, ktoré môžu mať dostatok účinných látok, aby reálne fungovali. Niekedy výrobca predáva podobný prípravok ako liek a iný, napríklad s nižším obsahom účinných látok, ako výživový doplnok. Rozdiely sú aj medzi krajinami, niekde uvedú viac menej ten istý produkt ako rastlinný liek, inde ako výživový doplnok.
Toto je mätúce aj pre odborníka a nie ešte pre laika. Ak chcete istotu, zvoľte radšej liek. Inak je to tak trochu lotéria.
Ublížim si?
Zrejme nie. Výživové doplnky majú podmienku preukázateľnej bezpečnosti pri danom dávkovaní.
Avšak pozor.
Nesleduje sa pri nich kvalita výroby, ak sa teda výrobca nerozhodne spraviť si GMP certifikát, ale takých je málo. Náhodné kontroly viackrát ukázali, že papier znesie všetko a deklarované zloženie nemusí zodpovedať skutočnosti. Niektoré doplnky s ginkom trebárs nevideli ginko ani z rýchlika. Pri iných sa všetko prospešné odstránilo pri zlej výrobe. A už som počula o super prírodných preparátoch na nádchu s utajeným acylpyrínom vo vnútri. Perfektné, najmä ak ste naň alergickí.
Systematicky sa ani nezbierajú prípadné nežiaduce účinky. Aj eko-bio- prírodná čajovníková silica môže vo vyššej koncentrácii niekomu riadne podráždiť pokožku, kým u iného nespraví nič.
Platí – ak má niečo nejaký biologický účinok, tento môže byť u niekoho aj nežiaduci. Ak niečo tvrdí, že je 100% bez nežiaducich účinkov, je 100% bez akéhokoľvek účinku alebo klame o tých nežiaducich.
Má to zmysel kupovať?
Podľa mňa? V drvivej väčšine prípadov nie.
Ale na niektoré boliestky úplne stačí placebo. Ak sa vám nejaký výživový doplnok fakt páči, pokojne naň miňte aj polovicu výplaty. Brániť vám nik nebude a firma, čo ich vyrába, sa istotne poteší.
Ja si radšej kúpim knihu a sadnem si niekam na kávu.
A ako to máte vy? Vedeli ste o japonských výskumoch? Preferujete kardio či činky? Kupujete výživové doplnky?
Ak sa vám tento blogový newsletter páči a chcete ho dostávať pravidelne, prihláste sa na odber. Posielam ho vždy v piatok ráno a neposielam žiadne iné maily. Odhlásiť sa viete vždy.
Prípadne môžete newsletter zdieľať:
Srdiečka sú, ako vždy, vítané! Ďakujem za všetky, ktoré ste mi dosiaľ poslali.
Vidíme sa budúci týždeň,
Lívia
O japonskom Mengelem, silovom tréningu a čarovných elixíroch v lekárňach
Liv, toto bol pre mňa tvoj najlepší NWL zatiaľ... pri prvej časti som skoro odpadol, pri druhej si potešila a pri tretej sa potešila moja intuícia marketéra a hlavne moja peňaženka! Skvelé, ďakujeme!!!