Vedecký ekvivalent Godzilly v baktériovom nano-New Yorku
O dôležitej chirurgickej príručke zo 16. storočia, o boji s baktériami a o 4 pilieroch dobrého vzťahu s inými a so sebou.
Ahojte, zvedavci,
Posledné dni som mala nabité. „Finišovali“ sme s úpravami na Gwind 2, ktorá je o čosi (asi 150 strán) hrubšia než Gwind 1. Vyšiel so mnou dlhý rozhovor v Zdravotníckych novinách. Dohodli sme sa s projektom Očami farmácie na malej spolupráci, z ktorej sa veľmi teším. Skúsila som spraviť nový trailer ku Gwind, ktorý mi nevyšiel, tak si teda znova pozrite prvý (link nájdete tu). A zreorganizovala som stránku hlavackova.sk – pôvodne som tam dávala newslettre tak, ako som vám ich poslala, ale začalo to byť neprehľadné. Preto odteraz nájdete archív newsletterov len na substacku, kým na hlavackova.sk nájdete jednotlivé články rozdelené do 3 samostatných blogov a prehľadne usporiadané podľa kategórií.
Tento súhrn noviniek, ktorý práve čítate, na stránke nebude. To je exkluzivita newslettera. Takže ak o to určite nechcete prísť a k tomuto mailu ste sa dostali akousi náhodou, môžete sa prihlásiť (kliknite na Subscribe now, príde vám potvrdzujúci mail kvôli GDPR).
Mail chodí každý piatok ráno a iné neposielam. Odhlásiť sa viete vždy 😊
Ale už teraz poďme na pravidelné 3 rubriky tohto v podstate trojblogu (nie trojobalu) do mailu – medicínsku históriu, medicínske novinky a voľná téma, v ktorej rozoberám skutočne kadečo, čo ma ako zvedavca zaujalo. Ako každý môj newsletter, aj tento vám zaberie asi 8-10 minút.
Zaujímavosti z medicíny minulosti
Šestnáste storočie je plné zaujímavých objavov a dôležitých postáv. Už som spomínala a istotne vám ešte bližšie predstavím mojich obľúbencov (Paré a Vesalius). Dnes sa však pristavím pri o čosi menej známom nemeckom chirurgovi menom Hans von Gersdorff, ktorého práca však bola v Nemecku v tej dobe veľmi populárna.
Von Gersdorff pracoval ako vojenských chirurg viac ako 40 rokov. Za ten čas spravil najmenej 200 amputácií a mnoho iných operácií. Potom sa rozhodol napísať knihu, ktorej by mohli rozumieť jeho kolegovia - napísal ju preto v nemčine a nie v latinčine. Navyše do nej zahrnul detailné drevoryty, ktoré vysvetlili problematiku aj bez slov. Tieto ilustrácie má na svedomí Hans Wechtlin.
Anatomické obrázky ovplyvnené Galénom
Kniha sa volá Feldtbuch der Wundartzney a prvýkrát vyšla v roku 1517 v Štrasburgu, kde Gersdorff žil.
Nájdeme tu napríklad pomerne pekne zobrazenú ľudskú kostru, ale aj anatómiu brucha a hrudníka, v ktorej sa autor v prvom vydaní neodklonil od tradície založenej Galénom - zobrazovanie pečene s 5 lalokmi. Vo vydaní tejto knihy z roku 1540 je pečeň s 3 lalokmi, ale na presnejšie anatomické obrázky si museli ešte počkať do 1543 na Vesalia.
Zranený muž
V knihe nájdeme aj obrázok Zraneného muža. To je náučný chirurgický diagram, ktorý sa od 13. storočia objavoval v chirurgických knihách. Najskôr býval kreslený ručne, od 15. storočia je v tlačenej verzii. Tento obrázok mal čitateľovi prehľadne objasniť rôzne bojové rany. Práve verzia z von Gersdorffovej knihy je v súčasnosti asi najpopulárnejšia a možno ste sa s ňou už stretli.
Obrázok Zraneného muža ukazuje bodnú ranu do oka, tupú kyjakom do hlavy, sečnú do pleca, šíp v ramene, bojové kladivo v oblasti deltového svalu, jeden a pol ručný meč niekde v mieste sleziny, kopiju nad pupkom, ďalších pár šípov v stehne, ale aj delové gule drviace zápästie a lýtko.
Aby ste nemuseli sťahovať obrázok do mailu, nájdete ho tu: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/73/Gersdorff_p21v.jpg Zaujíma ma, či ste ho už zazreli. Som veľký zvedavec, tak mi, prosím, dajte vedieť v komentároch. :)
Tenkrát poprvé
V knihe však nájdeme najmä obrazy vylepšených chirurgických postupov a pomôcok, ktoré si sám vyrábal. Sú výnimočné nielen tým, aké sú inštruktážne pre jeho vtedajších kolegov.
Pre nás sú zaujímavé aj preto, že vôbec prvýkrát detailne obrazom zachytávajú vtedajší postup amputácie.
Von Gersdorff niektoré postupy nezmenil oproti svojim predchodcom, iné však upravil. Napríklad používal turnikety, teda „škrtidlá“, nad a pod miestom amputácie. Mal rôzne spôsoby zastavovania krvácania, spomínal aj vtedy obľúbený teplý/vrelý olej, ktorým sa rany olievali. Odporúčal prekrytie kýpťa prasacím či kravským močovým mechúrom. V knihe opisoval aj iné operácie, trebárs operáciu sivého zákalu alebo trepanáciu lebky.
Základná chirurgická príručka
Kniha sa dlho používala ako základná chirurgická príručka a dočkala sa najmenej dvanástich vydaní, prekladu do latinčiny a holandčiny, a tiež mnohých citácií a plagiátov.
Ak vás pri čítaní rozboleli končatiny, len ste si všetky tie amputácie predstavili, mám pre vás ešte perličku.
Von Gersdorff v knihe ponúka recept obsahujúci ópium, mak či mandragoru na uspatie pacienta pred operáciou. Avšak zároveň zdôrazňuje, že on sám také elixíry nikdy nepoužíval. Podľa neho totiž prinášali viac škody ako osohu. Pri pohľade na ten recept sa mu nečudujem, s jeho hodnotením prínosu-rizika sa stotožňujem. (1, 2, 3, 4, 5, 6)
Zaujímavé novinky z medicínskych vied
Na poli medicínskych objavov sa začiatkom októbra objavila veľká nádej.
Vytvorili prvú, zatiaľ experimentálnu „živú medicínu“, ktorá má pomôcť v boji proti rastúcej resistencii voči antibiotikám. Táto sa má konkrétne zamerať na povrch implantátov.
Biofilm ako New York
Rôzne hadičky, katétre, pacemakre („strojček na srdce“) či umelé kĺby sú rajom pre baktérie. Ich povrchy nie sú dokonale hladké, sú na nich mikroskopické štrbiny. Baktérie sa na ne radi usadia, rozmnožia sa tam a kolonizujú ho. Povrch implantátu pokryje súvislá vrstva zvaná biofilm a v nej je len baktériám sveta žiť. Pre nás je biofilm tenučká vrstva. Pre baktérie je to ako New York s mrakrodrapmi, do ktorého majú antibiotiká či imunitné bunky vstup zakázaný.
Ak podáme antibiotiká ako tabletu či ako infúziu, dostane sa liečivo do krvi a odtiaľ do tkanív. Ak sa vôbec dostane k implantátu, zaútočí na baktérie žijúce najbližšie pri povrchu biofilmu, teda na najvyšších poschodiach mrakodrapu. K tým na prízemí sa ani nedostane.
Rezistencia
Poznáte také to: čo ťa nezabije, to ťa posilní?
Baktérie podľa toho hesla žijú. Tie, ktoré sú antibiotiku najbližšie, zomrú. Ostatné dostanú z neho len malé množstvo a ak zázrakom prežijú, odovzdajú zázrak zvaný rezistencia ďalšej generácii. Až sa postupne stane, že v nano-New Yorku na povrchu implantátu žijú najmä také, čo si naše antibiotikum všímajú ako New Yorčania smog - nijak.
Taký zlatý stafylokok sa delí rýchlosťou <2 ms, než dočítate tento článok, môže sa stihnúť rozdeliť tak 300 000 krát. Evolúcia sa nefláka.
Rezistenciu voči antibiotikám urýchľuje užívanie antibiotík, hoci ich skutočne nepotrebujeme, či ich branie tak, ako sa nám zapáči a nie tak, ako nám povie lekár/lekárnik. V biofilme je pritom rezistencia 1000x väčšia.
O 30 rokov môžu byť rezistentné baktérie väčší problém než dnes COVID-19
Toto je pre nás, ľudstvo, obrovský problém. V minulosti bývali infekčné choroby najčastejšia príčina smrti. Odhaduje sa, že za takých 30 rokov, zomrie 10 miliónov ľudí ročne na infekcie rezistentnými baktériami. Pripomínam, že celosvetovo COVID-19 zatiaľ zabil cca 4.5 milióna ľudí za 1.5 roka.
Hľadaniu nových možností boja proti baktériám sa venuje obrovské úsilie a kopa peňazí aj z verejných zdrojov, EÚ má na to vyčlenený špeciálny fond.
Nová nádej – nano-Godzilla
Nové výsledky, publikované 6.10.2021, sú preto také potešujúce.
V tomto výskume zobrali baktériu Mycoplasma pneumoniae, ktorá spôsobuje len mierne infekcie najmä u detí či mladých dospelých, a zmanipulovali jej gény.
Najskôr odstránili jej schopnosť spôsobiť chorobu a potom jej dali schopnosť tvoriť enzýmy, ktoré narušujú biofilm a útočia na baktérie v ňom žijúce. Jeho genetický kód zároveň upravili tak, aby si nemohli posúvať informácie s inými baktériami; to tieto malé mrchy robia rady, aj preto rezistencia rastie. Spravili z nej takú Godzillu pre tento nano-New York.
Liečbu otestovali na sklíčku a zbadali, že upravená baktéria sa do zlatého stafylokoka v nano-New Yorku pustila s chuťou. Potom testovali túto liečbu u myší, im ju podali v podobe podkožnej injekcie. Dokázala vyliečiť až 82 % infekcií.
Pre výskum nových liekov, čo nám pomôžu odvrátiť starosti s rezistenciou, je to úžasná správa. Samozrejme, ako to býva, ďalšie testy môžu ukázať, že je to oveľa komplikovanejšie a klinické skúšanie môže celý nápad pochovať (ako sa to stáva u >90 % produktov). Ale možno... možno to vyjde. Som zvedavá, ako bude tento výskum pokračovať.
Voľná téma - 4 podmienky zdravého vzťahu aj so sebou
Naposledy som v krátkosti spomenula svoju obľúbenú autorku, Natalie Lue, ktorá sa mnoho rokov úspešne venuje téme medziľudských vzťahov a pomohla už mnohým strateným dušiam. Zameriava sa pritom nielen na romantické vzťahy, ale aj vzťahy s rodičmi či so sebou samým.
Nejdem vravieť, že to, čo píše, je prevratné a dych berúce. Jasné, že nie. Má však schopnosť veci pomenovať tak, že človek nepriaznivé situácie ľahšie spozná a rýchlejšie zareaguje, než mu príliš ublížia.
Jedna z vecí, ktoré opakuje do nekonečna, sú 4 základné podmienky dobrého vzťahu. Nielen romantického, ale aj vzťahu k priateľom, rodičom, či samému sebe. Samozrejme, nemám na mysli vzťahy, ktoré sú čisto funkčné, pracovné; nik odo mňa nevyžaduje, aby som milovala kolegyňu, s ktorou potrebujem dokončiť jeden projekt.
Ktoré podmienky či piliere to sú? Je jedno v akom poradí si ich prejdeme, sú rovnocenné:
Láska/Love
Bez aspoň nejakej formy tohto citu k sebe či k druhej osobe pôjde len ťažko o nejaký kvalitný medziľudský vzťah. Ľudí, s ktorými máme vzťah bez lásky, zvyčajne voláme známy, kolega, spolužiak. Dokonca aj pri dohodnutých manželstvách sa často hovorievalo, že láska príde časom. Láska nemusí byť len romantická, vášnivá, taká akú zobrazujú romance. To viete všetci veľmi dobre. Pri vzťahu so sebou ide, samozrejme, o sebalásku, tá by tiež nemala chýbať.
Záujem/Care
Ak ma úprimne nezaujíma, že sa mojej dobrej kamarátke zle vodí, asi nebude s naším vzťahom všetko v poriadku. Niekedy je fajn sa zastaviť a uvedomiť si, či sa náhodou všetko vo vzťahu netočí len okolo toho druhého/mňa; či sa jeden nezaujíma a druhý to nekompenzuje prílišným záujmom. Akoby sa to mohlo niekedy vyrovnať. V angličtine sa však slovo „care“ niekedy chápe aj ako starostlivosť či pozornosť, a myslím, že v tom zmysle najviac funguje vo vzťahu so samým sebou. Venujete si dostatok pozornosti?
Dôvera/Trust
Dôvera ako základ vzťahu môže niekomu prísť očividná podmienka. No dôvera, to nie je len o tom, či verím, že ma ten druhý napríklad neoklame či nepodvedie. Dôvera je aj o tom, že si trúfnem byť vo vzťahu zraniteľná, spoľahnem sa, požiadam o pomoc. Nie vždy si druhý zaslúži našu dôveru a nie nutne preto, že je luhár. Niekedy je nesúlad medzi tým, čo človek povie a čo spraví, a ak je to časté, dôvera sa stráca. Dôverovať však treba opäť aj sebe. Napríklad na začiatku vzťahu, kedy ešte človeka dostatočne nepoznáme, mu nemáme prečo veriť s najcitlivejšími vecami. Musíme si ho otestovať. Ako však zájsť do takých nebezpečných vôd? Trebárs s dôverou, že ak sa aj dačo zlé stane, zvládneme to.
Rešpekt/Respect
Rešpektovanie druhého sa prejavuje vo veľkých, aj v malých veciach. Môže ísť o veľké veci, napríklad nerešpektovanie „nie“ sexu, vedúce k znásilneniu/sexuálnemu násiliu. Ale bežne ide o prkotiny. Práve také, pre ktoré sa páry často hádajú, a ani netušia, že im vlastne chýba pocit, že ich druhý rešpektuje. Také to: „Už som ti hovoril/a, aby...“ Rešpektovať seba je základ toho, aby sme vyžadovali rešpekt od druhých. Iným ukazujeme, kde ležia hranice pre nás prijateľného správania sa k nám. Najskôr ich však musíme rešpektovať my sami.
Všetky ich odtiene
Ľudia, ktorí idú z jedného problémového vzťahu do druhého, zvyčajne nevedia identifikovať, čo je zle. Prípadne nevedia prečo zotrvávajú vo vzťahu, ktorý je pre nich devastačný či „len“ nešťastný. Ak máte vo vzťahu k sebe či k druhým akúsi treciu plochu, skúste sa zastaviť a pozrieť sa, či náhodou nejde o chýbajúcu lásku, záujem, dôveru a rešpekt. A to nielen vo vzťahu k druhým, ale najmä k samému sebe.
Ak vás Natalie Lue zaujala a nevadí vám angličtina, odporúčam jej baggagereclaim. (Z akéhosi dôvodu sa mi často stáva, že jej stránku mi to najskôr nenájde a až po 3x refreshoch funguje. Takže ak vám nepôjde, nevzdajte to, je tam.)
Ako vidíte lásku, záujem, dôveru a rešpekt vo vzťahoch vy?
Verím, že vás témy zaujali. Nabudúce budeme pokračovať v histórii medicíny a ostaneme v 16. storočí, vyhrabem pre vás ďalšiu zaujímavú medicínsku novinku a voľnú tému som ešte nevymyslela, ale myslím, že ostanem ešte chvíľu pri tom sebarozvoji a vzťahoch, než opäť prehodím výhybku.
Dajte mi vedieť, čo si o týchto témach myslíte, alebo, ak nemáte čas, aspoň mi pošlite srdiečko (pod podpisom). Nech viem, že sa na druhej strane e-mailu je živý človek a nie studená stena. :)
Ku komentárom sa najrýchlejšie dostanete takto:
A budem rada, ak newsletter pozdieľate na sociálnych sieťach, ak sa vám páčil:
Krásny piatok vám ešte prajem, zvedavci!
Lívia
Najprv k prvej otázke – nie, ten obrázok zraneného muža som nevidela, ale je teda riadne brutálny. :-)
K štyrom podmienkam zdravého vzťahu – myslím, že kde je láska, tam sú aj tie ostatné tri. Aspoň záujem a rešpekt určite, pre mňa sú nedielnou súčasťou lásky a niečo, podľa čoho možno rozpoznať, že o lásku ide.
> Zaujíma ma, či ste ho už zazreli. Som veľký zvedavec, tak mi, prosím, dajte vedieť v komentároch. :)
Vidím prvýkrát. :)