Ahojte, zvedavci,
V minulom Newsletteri pre zvedavých ľudí ste sa dozvedeli, že hystériu opísali už v starovekom Egypte. Vraj maternica putovala po tele a bolo ju treba poslať späť vôňami a smradom. Alebo, že slovo hystéria sa odkazuje na grécke hystera = maternica a objavilo sa v Hippokratových spisoch. Písala som aj, že starí Gréci odporúčali na putujúcu maternicu sex. Tiež, že stredovek sa díval na príznaky hystérie ako na posadnutie diablom a že pohľad na hystériu ako diagnózu sa vrátil v 17. storočí.
Článok o hystérii sa skončil v 19. storočí pri francúzskom lekárovi menom Briquet a práve tam nadviažem.
Hystéria a hypnóza
Francúzi sa tejto téme venovali v 19. storočí s veľkou vervou.
Jean-Martin Charcot (1825 – 1893) bol neurológ a priekopník; zoznam diagnóz a nálezov, ktoré dodnes nesú jeho meno, je dlhý. Okrem iného sa venoval aj hystérii. Veril, že hystéria je neurologická choroba. Vravel, že pacienti sa narodia s predispozíciou, ale samotnú chorobu vyvolá nejaký vonkajší spúšťač.
Charcot opakoval, že hystéria býva aj u mužov. A to pokojne aj u takých, ktorí môžu slúžiť ako model maskulinity. Otvorene sa staval proti tvrdeniam, že len zženštení muži a homosexuáli môžu trpieť hystériou.
Jeho pacienti mali dramatické fyzické príznaky. Hysterické vracanie, paralýzu, hluchotu, bizarné pohyby či záchvaty podobné epilepsii. Na štúdium hystérie využíval hypnózu. Počas nej všetky hysterické symptómy „zázračne“ vymizli, čo rád demonštroval aj na verejných prezentáciách.
Od svojich kolegov si neskôr vyslúžil kritiku a výsmech. Jeho práca však inšpirovala iných a otvorila dvere k skúmaniu hystérie ako mentálnej poruchy.
Hystéria a podvedomie
Charcotov žiak, Pierre Janet (1859 – 1947), sa k tejto téme dostal cez svoj úmysel študovať halucinácie. Stretnutie s Charcotom ho výrazne ovplyvnilo. Nadviazal na jeho prácu, pridal vlastné pozorovania a teórie.
Jeho hlavná myšlienka bola o „psychickom automatizme“ – teda, že niektoré veci robíme mimovoľne, lebo sme sa ich tak naučili. Hystériu vysvetľoval práve fyzickým a psychickým automatizmom, ktoré boli podľa neho u hysterických pacientov dovedené do extrému.
Vytvoril tiež koncept podvedomia a rozpísal sa aj o mnohých iných psychologických fenoménoch (disociácii a tiež psychologickej analýze). Spolu s Charcotom voľky-nevoľky inšpiroval muža, ktorého meno ste určite už počuli.
Freude, Freude, vždy na tebe dojde
Rakúšan Sigmund Freud (1856 – 1939) študoval hystériu celkom intenzívne. Svoje teórie o nej viackrát obmenil.
Najskôr tvrdil, že hystéria je výsledkom sexuálnej traumy z detstva. Neskôr to zmenil na fantáziu o zneužití bez nutnosti skutočnej traumy. Dlho sa vyjadroval o hystérii ako o chorobe, ktorá môže postihnúť aj mužov.
Diagnostikoval ju dokonca u seba a svojho brata.
Aj tieto tvrdenia však neskôr zmenil. Jeho nasledovníci a mnohí ďalší považovali mužskú hystériu za vec, ktorá sa týkala len slabochov či homosexuálov. Ťažko povedať, čo si o hystérii Freud napokon myslel.
Spočiatku Freud otvorene priznával, že svoje závery staval na tom, čo opísali Charcot a Janet. V 20. storočí získavali jeho teórie na popularite a odkláňali sa od koreňov jeho francúzskych kolegov. Tak sa k nim prestal hlásiť.
Janet potom obvinil Freuda z plagiátorstva (naznačil tiež, že je perverzák posadnutý sexom). Vravel, že vykradol jeho myšlienky o podvedomí, psychologickej analýze či disociácii a len ich premenoval. Freud to, samozrejme, odmietal. Úprimne, z toho, čo som si mala možnosť naštudovať, držím stranu Janetovi.
Úpadok hystérie
Začiatkom 20. storočia záujem o hystériu prudko klesol.
Ešte okolo roku 1900 vyšlo vo Francúzsku vyše 80 psychiatrických dizertačných prác na túto tému, v 1910 už ich bolo len niečo viac než 10.
Prečo? Kým ostatné medicínske odbory a diagnózy získavali nové vyšetrovacie metódy, vedecké poznanie, opakovateľné pokusy a dôveryhodné dôkazy, hystéria stále fungovala len na špekuláciách. Neexistovala dokonca ani poriadna definícia diagnózy hystérie.
Posledné klinčeky zabili do hysterickej rakvičky vojny a emancipácia.
Hystéria a vojny
Prvá svetová vojna priniesla mnohé hrôzy a tiež nové psychické príznaky traumatizovaných vojakov.
V anglosaskom svete ich označili za „shell shock“, teda nervový otras z bombardovania. Inde shell shock nepoznali a označili to hystériu. Podobnú, akú napríklad v minulosti pozorovali u ľudí po veľkých železničných či banských nešťastiach.
A na hystériu sa mnohí nedívali s pochopením.
Mužov diagnostikovaných s hystériou považovali za slabochov, simulantov, sebcov a leňochov. Na jednej strane sa ich snažili psychiatri liečiť, na druhej strane ich všetci hnali späť na front. Inokedy ich postavili pred vojenský súd a popravili.
To sa dialo aj na britskej strane zákopov. Shell shock nebol dostatočné ospravedlnenie, ak sa vojak počas boja zosypal, nebol schopný boja, či sa dal v panike na útek. Vyše 300 britských vojakov popravili za dezerciu, zbabelosť a iné podobné prečiny.
Druhá svetová vojna priniesla viac poznania a pochopenia pre psychické následky vojny. Všade ich volali inak, napríklad vojnová neuróza, afektívno-šoková reakcia, či posttraumatická vojnová reakcia. Aj postoj k nim bol všade iný. Niekde sa ich snažili pochopiť, inde liečiť, inde to brali ako slabosť.
Dnešné PTSD, posttraumatickú stresovú poruchu, poriadne opísali až po vojne vo Vietname.
Dosť bolo hystérie
Vývoj neurológie, psychiatrie a psychológie zároveň viedol k lepšiemu spoznaniu najrozličnejších psychických porúch. Začali rozlišovať psychózy, mániu, depresiu, schizofréniu, fóbie, úzkosti či neurózu. Viac spoznali aj rôzne neurologické choroby, záchvaty a samotnú epilepsiu.
Parížsky psychiater sa v roku 1955 vyjadril, že má také isté množstvo pacientov a aj s podobnými príznakmi ako mal Charcot. Len ich nediagnostikuje na hystériu, ale na iné choroby.
Hystéria mizla z učebníc, aj z vedeckých článkov. Dnes sa o nej dočítate najmä v súvislosti medicínskou históriou.
Väčšinu diagnóz, ktoré Hippokrates pred mnohými tisícročiami opísal, sme za tú dobu lepšie pochopili, definovali, vyjasnili. Z hystérie – choroby, ktorá mala od staroveku tú najpestrejšiu možnú paletu symptómov a vysvetlení – sme postupne odštipkávali jednu diagnózu po druhej. Až z nej nič neostalo.
V roku 1980 ju vyradili z Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch Americkej psychiatrickej spoločnosti (DSM-III APA). V Medzinárodnej klasifikácii chorôb verzii 10 sa na ňu ešte niektoré diagnózy odvolávajú, v najnovšej MKCH-11 som ju už nenašla.
V našej kultúre hystéria dodnes figuruje ako slovo označujúce popudlivosť či predráždenosť a z neho odvodené pojmy. Tie sa naďalej častejšie využívajú pre ženy než pre mužov.
Možno je načase sa zbaviť nielen hystérie ako diagnózy, ale aj ako pojmu. Čo poviete?
Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14
Krátko, ale zaujímavo:
Nová možnosť pre rýchlejšie objavovanie liekov
Ako sa pri vývoji liekov vôbec príde na to, že tá alebo iná molekula by mohla fungovať? Spôsobov je veľa. Najčastejšie sa dnes začína pri cieli, na ktorý má výsledná molekula pôsobiť. Povedzme, že vedci v základnej vede (na fakultách, výskumných ústavoch a podobne) objavia nový receptor na chorých bunkách a zistia, že je dôležitý pre vývoj choroby.
Farmaceutická spoločnosť sa môže inšpirovať. Skúsi vyvinúť niečo, čo by na receptor správne pôsobilo. Zvyčajne je výsledkom snaženia mnoho potencionálnych liečiv. Tie potom treba otestovať rôznymi spôsobmi, aby sa z nich vybrali tie najsľubnejšie. To je dnes bežná prax.
Novinkou je nová zobrazovacia technika, ktorá presnejšie než kedykoľvek predtým ukáže miesto, kde sa molekula liečiva naviaže na svoj cieľ.
Túto techniku opísali v článku z 27.4.2022 a nazvali ju CATCH (pre neagličtinárov = chytiť). Pomocou fluorescencie zobrazia aj v živom organizme (in vivo), hoci aj vo vnútri buniek, kde a či sa liečivo naviaže. Táto metóda by mohla relatívne rýchlo a ľahko odhaliť, prečo nejaká molekula funguje lepšie než iná alebo prečo má menej nežiaducich účinkov. Mohli by sme tak, teoreticky, nájsť skvelé lieky rýchlejšie a lacnejšie než dosiaľ. Viac v článku na scripps.edu
Mozog zrejme vie o našej ateroskleróze
Ateroskleróza je choroba ciev, o ktorej ste už asi počuli. Cievy majú tri vrstvy a ateroskleróza postihuje tú najvnútornejšiu z nich. Cieva sa ničí ukladaním tukových látok a vytváraním aterosklerotických plátov. Tam to však nekončí. Vzniká tam napríklad aj chronický zápalový proces, ktorý ovplyvňuje celú cievu, nielen miesto postihnuté plátom.
Táto diagnóza spôsobuje najväčšie problémy v úzkych cievach. Aterosklerotický plát môže uzavrieť celý priesvit cievy alebo (častejšie) sa môže roztrhnúť a naň potom nasadne krvná zrazenina. Keď sa to stane v srdci či v mozgu, môže to človeka zabiť.
V aterosklerotických plátoch nie sú žiadne nervy. Nikoho preto dlho ani len nenapadlo študovať spojitosť medzi nervovým systémom a plátom v cievach. Až doteraz.
Vedecký tím zistil a publikoval (27.4.2022), že receptory vo vonkajšej vrstve cievy zberajú informácie o zápalovom procese vo vnútri. Tie potom menia na elektrické impulzy a posúvajú ich až do mozgu.
Prečo je to dôležité?
Pretože mozog vyhodnotí signál ako hrozbu. Naša evolúcia toho až tak veľa nevymyslela, keď ide o reakciu na hrozbu. Aká je teda odpoveď mozgu? Ďalší zápal. Vzniká tak začarovaný kruh, ktorý ohrozuje život.
Ide o prvý takýto výskum. Aké by to mohlo mať praktické využitie sa zatiaľ nevie. No aj tak je to fascinujúce, čo poviete?
Linky:
Behávate? Ja teda rozhodne nie, nie je to pre mňa (ak sa teda nesnažím stihnúť autobus). Stačí mi, že chodím rýchlo a často. Ale ak behávate a snažíte sa zrýchliť, mám pre vás zaujímavý výskum. Podľa neho si vaše telo prispôsobí rýchlosť behu podľa toho, čo je pre telo energeticky najvýhodnejšie. Platí to rovnako na krátkej a na dlhej trati. Ak chcete zrýchliť, máte si vraj pustiť rýchlu hudbu alebo behať s niekým rýchlejším. Viac TU.
Viacerí asi viete, že mám rada Veľkú Britániu a históriu. Ak máte radi podobné témy a nemáte problém s angličtinou, odporúčam vám newsletter Historic UK. Chodí tak raz za mesiac.
Pripomínam, že ak chcete patriť do facebookovej skupiny Správni zvedavci, potrebujete nielen kliknúť na tento LINK, ale aj požiadať o prijatie do skupiny a zadať heslo „piatkový zvedavec“. Ak chcete pozvať niekoho iného do tejto čoraz zaujímavejšej skupiny, prepošlite mu, prosím, newsletter.
Čo hovoríte na históriu hystérie? Ako sa vás nadchli medicínske novinky? Podeľte sa v komentároch alebo, ak sa vám páčilo, dajte mi lajk (srdiečko).
Keby ste ma chceli v tejto mojej práci po práci podporiť aj finančne, budem vám vďačná. Suma je ľubovoľná a môžete tak spraviť cez Ko-fi.
Mimochodom, už vyberám články z predchádzajúcich blogov a nové témy do eBooku. Kniha bude pre pravidelných prispievateľov aspoň na kávu a koláčik (9€ mesačne) zdarma. Zároveň sa všetkých členov klubu čoskoro spýtam, akú tému by som mala spracovať. Dostanú teda priamu možnosť ovplyvniť obsah, ktorý tvorím. Pridajte sa a tieto výhody budú aj vaše.
Za každú doterajšiu interakciu a podporu v podobe srdiečka, komentáru, preposlania, zdieľania či kávy k písaniu vám srdečne ďakujem. Som veľmi rada, že sa nazbierala taká krásna skupina ľudí, ktorí sa radi dozvedajú. Ste skvelí, zvedavci!
Teším sa už na vaše komentáre,
Lívia
Výborné čítanie, netušil som že hystéria už nie je DG....A práve si mi pripomenula že si musím znova pozrieť film Hystéria / Vrtěti ženou z 2011 :-)
Mám presne takú, príšerne hrubú - od Roy Porter.
Ešte raz vďaka za dobré čítanie 😊