Tak to s tou DNA ma dostalo. Aj keď sa nedá povedať, že práve pozitívne. Značí to totiž, že môj román Nula kelvinov, prvý diel série, ktorý ide vyjsť v reedícii, rýchlo zastaráva.
Knižku som dopísala v roku 2010 ako študentka biológie. Pojednáva – okrem iného – aj o tom, ako bude vyzerať molekulárna biológia v roku 2057. Opisuje sa tam ako úplná novinka niečo, čo veľmi pripomína princíp dnešných mRNA vakcín, a sekvenovanie ľudskej DNA do jednej hodiny (DNA profil do niekoľkých sekúnd). Dokeku! Teraz to už nikoho neohúri.
Kiežby sa to radšej takto hýbalo v tých najužitočnejších sférach. Vďaka výbornej znalosti genómu a procesov na molekulárnej úrovni totiž nie sú v roku 2057 problémami rakovina, obezita, bolesť ani tie najzávažnejšie zranenia.
K manipulácii: opisované nevysvetlené rozdielne reakcie pri rovnakej akcii zažívam s mnohými ľuďmi prakticky neustále. :-( Treba radšej nič neskúšať a keď už, radšej ani nič (dobrého) nečakať.
V podstate je dobré, že veda doťahuje na sci-fi. Teda nie pre sci-fi autorov, ale pre ľudí a pre ďalší progres. :) A podľa mňa ohúri, lebo málokto bude vedieť o tomto rekorde ;)
A obávam sa, že výborná znalosť genómu spomínané medicínske problémy fakt nevyrieši, pretože nie sú ani zďaleka čisto na génovej úrovni.
Podľa mňa treba najmä čo najotvorenejšie komunikovať a ak niekto zahmlieva, prinajmenšom zbystriť pozornosť. Nie všetci majú zlé úmysly. Niektorí len skrátka majú vlastné problémy a nevedia, čo so sebou. Poznám takú osobu, ktorá každý krát reaguje inak. Nesnaží sa pritom manipulovať či dosiahnuť svoje, ale je u nej veľmi výrazný rozdiel v reakciách, keď je v psychickej pohode a keď je unavená. To vie na jej okolie pôsobiť veľmi mätúco a pritom to z jej strany nie je nič manipulatívne. Keď som sa jej spýtala, prečo je niečo inak, dostala som odpoveď, že je vyčerpaná (nebolo to na nej inak vidno). Keď som sa manipulátorov pýtala, prečo sú veci inak, chyba bola podľa nich na mojej strane (nie je to tak, domýšľam si, preháňam, zveličujem...).
Podľa mňa treba skúšať a pýtať sa a byť pripravený odísť.
Nešlo len o znalosť genómu, ale aj jeho expresie a schopnosť umelo syntetizovať RNA a bielkoviny s požadovanými účinkami vrátane molekúl, ktoré ich dostanú presne tam, kam treba. Osobne ma ale viac dostali tie RNA vakcíny. Pri tom, čo som vedela o RNA, som si myslela, že je obrovský problém prepašovať ju nepoškodenú dovnútra bunky, kde sa prepíše na požadovaný proteín.
Je pravda, že nie u každého človeka som skúšala hľadať vysvetlenie, ale u tých, s ktorými som v kontakte neustále, áno - a vždy márne. Jeden z nich to napríklad vždy obráti na vtip.
Tak to s tou DNA ma dostalo. Aj keď sa nedá povedať, že práve pozitívne. Značí to totiž, že môj román Nula kelvinov, prvý diel série, ktorý ide vyjsť v reedícii, rýchlo zastaráva.
Knižku som dopísala v roku 2010 ako študentka biológie. Pojednáva – okrem iného – aj o tom, ako bude vyzerať molekulárna biológia v roku 2057. Opisuje sa tam ako úplná novinka niečo, čo veľmi pripomína princíp dnešných mRNA vakcín, a sekvenovanie ľudskej DNA do jednej hodiny (DNA profil do niekoľkých sekúnd). Dokeku! Teraz to už nikoho neohúri.
Kiežby sa to radšej takto hýbalo v tých najužitočnejších sférach. Vďaka výbornej znalosti genómu a procesov na molekulárnej úrovni totiž nie sú v roku 2057 problémami rakovina, obezita, bolesť ani tie najzávažnejšie zranenia.
K manipulácii: opisované nevysvetlené rozdielne reakcie pri rovnakej akcii zažívam s mnohými ľuďmi prakticky neustále. :-( Treba radšej nič neskúšať a keď už, radšej ani nič (dobrého) nečakať.
V podstate je dobré, že veda doťahuje na sci-fi. Teda nie pre sci-fi autorov, ale pre ľudí a pre ďalší progres. :) A podľa mňa ohúri, lebo málokto bude vedieť o tomto rekorde ;)
A obávam sa, že výborná znalosť genómu spomínané medicínske problémy fakt nevyrieši, pretože nie sú ani zďaleka čisto na génovej úrovni.
Podľa mňa treba najmä čo najotvorenejšie komunikovať a ak niekto zahmlieva, prinajmenšom zbystriť pozornosť. Nie všetci majú zlé úmysly. Niektorí len skrátka majú vlastné problémy a nevedia, čo so sebou. Poznám takú osobu, ktorá každý krát reaguje inak. Nesnaží sa pritom manipulovať či dosiahnuť svoje, ale je u nej veľmi výrazný rozdiel v reakciách, keď je v psychickej pohode a keď je unavená. To vie na jej okolie pôsobiť veľmi mätúco a pritom to z jej strany nie je nič manipulatívne. Keď som sa jej spýtala, prečo je niečo inak, dostala som odpoveď, že je vyčerpaná (nebolo to na nej inak vidno). Keď som sa manipulátorov pýtala, prečo sú veci inak, chyba bola podľa nich na mojej strane (nie je to tak, domýšľam si, preháňam, zveličujem...).
Podľa mňa treba skúšať a pýtať sa a byť pripravený odísť.
Nešlo len o znalosť genómu, ale aj jeho expresie a schopnosť umelo syntetizovať RNA a bielkoviny s požadovanými účinkami vrátane molekúl, ktoré ich dostanú presne tam, kam treba. Osobne ma ale viac dostali tie RNA vakcíny. Pri tom, čo som vedela o RNA, som si myslela, že je obrovský problém prepašovať ju nepoškodenú dovnútra bunky, kde sa prepíše na požadovaný proteín.
Je pravda, že nie u každého človeka som skúšala hľadať vysvetlenie, ale u tých, s ktorými som v kontakte neustále, áno - a vždy márne. Jeden z nich to napríklad vždy obráti na vtip.