Ako človek, pre ktorého je pojem voľný čas pomaly len abstrakciou, si neviem predstaviť, že priveľa voľna môže škodiť. Na druhej strane som to ale kedysi sama zažila. No odvtedy som našla veľa zmysluplných využití a myslím, že ani priveľa voľného času by ma "nezložilo".
Farbu vlasov mám prirodzenú, nikdy v živote som si ju nezmenila.
Ja už tiež neviem ako vyzerá priveľa voľna... Vďaka pandémii som zistila, že ak nevycestujem niekam, kde som motivovaná chodiť po múzeách a galériách, tak celú dovolenku aj tak strávím písaním alebo vymýšľaním toho, čo písať... :(
Nelákalo, hoci sa mi nepáči - vždy som chcela buď čistú blond, alebo čistú hnedú, nie niečo medzi tým, ako mám. Lenže prevážilo, že som za prírodnú krásu, respektíve škaredosť. :-) Desí ma aj predstava sústavnej údržby zafarbených vlasov - a vlastne sústavnej údržby čohokoľvek. Doteraz som nepochopila, kde ženy vôbec berú čas na to, aby sa každé ráno nalíčili (ja ledva stíham sa umyť a na bus musím aj tak bežať).
Tá údržba farbených vlasov je výrazne jednoduchšia, keď majú vlasy tak do 5cm, ako moje :)
A líčenie, tam to viem prezradiť, keďže to robím roky rokúce, pretože mňa to vyslovene baví - ten čas sa praxou výrazne skracuje. Momentálne sa viem nalíčiť aj s tieňovaním očí s 2-3 odtieňmi (to je tá časť, čo ma baví najviac) do 5 min. Keď sa mi s tým nechce hrať, je to tak na 1-2 minúty. Vstávam bežne o hodinu skôr preto, aby som si užila kávu a pokojné ráno, takže tých 5 minút nie je vôbec žiadny problém. :) Zvládať sa to v pohode dalo aj keď som chodievala na služobky s odletom o 6:00 ráno z Viedne.
Krátke vlasy som nikdy nechcela, moja dĺžka je jediné, čo sa mi na mojich vlasoch páči. :-)
A môžeš mi prezradiť aj to, kde si sa líčenie naučila? Ja doteraz netuším, odkiaľ to tie baby nabrali - ak sa to preberalo v škole, asi som vtedy chýbala. :-) Niežeby som sa niekedy mienila líčiť, len ma to zaujíma. Som totiž nočná sova. Vstávanie na budík je pre mňa ťažkým mučením, prvú polhodinu po zobudení únavou vrážam do nábytku a plnú bdelosť dosiahnem až po ôsmej hodine večer. A vraj ráno je najproduktívnejšou časťou dňa, cha cha...
Základ mi dala mama, ktorá bývala svojho času modelka a je umelkyňa/módna návrhárka (už na dôchodku). A keďže ma baví hrať sa s farbami a maľovať aj normálne, tak od tohto to nie je ďaleko. Od tínedžerských čias som skúšala rôzne možnosti, občas dokonca len tak pre seba a potom som to zotrela. Takže aspoň u mňa je to najmä tým, že ma to baví, tak som mala chuť sa s tým hrať :)
Samozrejme, že som mala dlhý čas blond vlásky, hoci som od prírody tmavohnedá. :D :D Mám v takých foto s Jamesom Marstersom, mojou platonickou láskou, aka Spikom z Buffy, the vampire slayer. :D :D A teraz si zase pestujem dlhánske vlasiská, lebo fandím čínskym drámam a tam má také každý. Trochu už budú prešedivené, ale zase, čím bielšie, tým lepšie :D :D Spirituálna sila ma bez problémov udrží v dobrej kondícií, i napriek šedinám. :D :D
Ako človek, pre ktorého je pojem voľný čas pomaly len abstrakciou, si neviem predstaviť, že priveľa voľna môže škodiť. Na druhej strane som to ale kedysi sama zažila. No odvtedy som našla veľa zmysluplných využití a myslím, že ani priveľa voľného času by ma "nezložilo".
Farbu vlasov mám prirodzenú, nikdy v živote som si ju nezmenila.
Ja už tiež neviem ako vyzerá priveľa voľna... Vďaka pandémii som zistila, že ak nevycestujem niekam, kde som motivovaná chodiť po múzeách a galériách, tak celú dovolenku aj tak strávím písaním alebo vymýšľaním toho, čo písať... :(
A ani Ťa nelákalo ju nikdy zmeniť? :)
Nelákalo, hoci sa mi nepáči - vždy som chcela buď čistú blond, alebo čistú hnedú, nie niečo medzi tým, ako mám. Lenže prevážilo, že som za prírodnú krásu, respektíve škaredosť. :-) Desí ma aj predstava sústavnej údržby zafarbených vlasov - a vlastne sústavnej údržby čohokoľvek. Doteraz som nepochopila, kde ženy vôbec berú čas na to, aby sa každé ráno nalíčili (ja ledva stíham sa umyť a na bus musím aj tak bežať).
Tá údržba farbených vlasov je výrazne jednoduchšia, keď majú vlasy tak do 5cm, ako moje :)
A líčenie, tam to viem prezradiť, keďže to robím roky rokúce, pretože mňa to vyslovene baví - ten čas sa praxou výrazne skracuje. Momentálne sa viem nalíčiť aj s tieňovaním očí s 2-3 odtieňmi (to je tá časť, čo ma baví najviac) do 5 min. Keď sa mi s tým nechce hrať, je to tak na 1-2 minúty. Vstávam bežne o hodinu skôr preto, aby som si užila kávu a pokojné ráno, takže tých 5 minút nie je vôbec žiadny problém. :) Zvládať sa to v pohode dalo aj keď som chodievala na služobky s odletom o 6:00 ráno z Viedne.
Krátke vlasy som nikdy nechcela, moja dĺžka je jediné, čo sa mi na mojich vlasoch páči. :-)
A môžeš mi prezradiť aj to, kde si sa líčenie naučila? Ja doteraz netuším, odkiaľ to tie baby nabrali - ak sa to preberalo v škole, asi som vtedy chýbala. :-) Niežeby som sa niekedy mienila líčiť, len ma to zaujíma. Som totiž nočná sova. Vstávanie na budík je pre mňa ťažkým mučením, prvú polhodinu po zobudení únavou vrážam do nábytku a plnú bdelosť dosiahnem až po ôsmej hodine večer. A vraj ráno je najproduktívnejšou časťou dňa, cha cha...
Základ mi dala mama, ktorá bývala svojho času modelka a je umelkyňa/módna návrhárka (už na dôchodku). A keďže ma baví hrať sa s farbami a maľovať aj normálne, tak od tohto to nie je ďaleko. Od tínedžerských čias som skúšala rôzne možnosti, občas dokonca len tak pre seba a potom som to zotrela. Takže aspoň u mňa je to najmä tým, že ma to baví, tak som mala chuť sa s tým hrať :)
Aj mňa baví maľovať, ale len to, čo po domaľovaní vidím aj bez zrkadla. :-)
Samozrejme, že som mala dlhý čas blond vlásky, hoci som od prírody tmavohnedá. :D :D Mám v takých foto s Jamesom Marstersom, mojou platonickou láskou, aka Spikom z Buffy, the vampire slayer. :D :D A teraz si zase pestujem dlhánske vlasiská, lebo fandím čínskym drámam a tam má také každý. Trochu už budú prešedivené, ale zase, čím bielšie, tým lepšie :D :D Spirituálna sila ma bez problémov udrží v dobrej kondícií, i napriek šedinám. :D :D
:D Šedivé vlasy sú tiež cool ;) A fotka so Spikom?! Ooo! Luxus! :)