Asklépiov príbeh poznám aj ja, pretože tento poloboh sa nachádza aj na oblohe ako súhvezdie Hadonos. O ňom mám celú kapitolu v mojej stále ešte nepublikovanej knihe. Jej veľmi zostručnenú verziu som dala aj na slovenskú wiki: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hadonos_(s%C3%BAhvezdie)
Len ma prekvapuje jeho zaradenie medzi lekárov, keďže je to mýtická postava.
Čo sa týka osobných hraníc, ich obhajovanie je pre mňa veľmi náročné, pretože ľudia mi ich do nich neustále skáču. A nie, v niektorých prípadoch to určite nie je z nevedomosti.
No a skákanie do hraníc, to poznám dôverne, aj preto mi napadlo napísať tento "seriál" o hraniciach. V iné týždne sa povenujem aj obhajovaniu hraníc, možno tam nájdeš niečo užitočné. Ale pravda je, že obhajovanie hraníc považujem tiež za veľmi náročné, hlavne však preto, že si často nevšimnem, že ich niekto pomaly, plíživo prekročil
Hm, nemám. Toto mám z mnohých rokov psychoterapie a plus veľa podobne ladených blogov a článkov. Jediné, čo viem odporučiť, je web Baggage Reclaim od Natalie Lue
Pomoc,obetavosť,náklad starostí iných na vlastné plecia...na úkor vlastného života.Vekom vás to unaví.Ak jednoducho máte v povahe pomôcť, máte výčitky,že predsa len ste sa mohli premôcť.A je tu tá dilema....
Už rozumiem. Na to mi pomáha si pripomínať, že lepšie pomôžem, keď budem oddýchnutá a v pohode. A tiež pochopenie, že ak nerešpektujem svoje hranice, niekde sa to prejaví a možno práve vtedy, keď sa to najmenej hodí. Možno sa zosypem, budem vyčerpaná, nefungujúca a budem potrebovať, aby ma iní vytiahli nahor, a tým ich zaťažím.
Tým, že som si to v hlave otočila na "ak sa postarám o seba ja, odľahčím iných a tým im pomôže ", som prestala mať tie výčitky.
Ale, priznávam, nie vždy mi to funguje. Presne toto, to sebaobetovanie a dávanie vecí na vlastné plecia, to je niečo, s čím budem asi bojovať vždy. Rýchlo k tomu skĺznem a než sa zbadám, som vyžmýkaná ako citrón. Takže plne chápem tú dilemu, ale podľa mňa s ňou treba bojovať.
Skvelé čítanie na ráno predĺženého víkendu 😁 nad hranicami mnohokrát premýšľam aj ja. Vždy som bola tá, ktorá ustupovala a vychádzala v max.miere v ústrety všetkým. Posledný rok sa to zmenilo a je cítiť, že niektorým to nevyhovuje 😬😊 zmena je však život a keďže je ten život.môj, budú si musieť nejako zvyknúť...
Ďakujem! Hej, ľuďom sa nastavovanie hraníc často spočiatku nepáči, tiež mám tú skúsenosť. Ale potom, keď už sa to utriaslo, bolo všetko lepšie než predtým. Treba vydržať!
Asklépiov príbeh poznám aj ja, pretože tento poloboh sa nachádza aj na oblohe ako súhvezdie Hadonos. O ňom mám celú kapitolu v mojej stále ešte nepublikovanej knihe. Jej veľmi zostručnenú verziu som dala aj na slovenskú wiki: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hadonos_(s%C3%BAhvezdie)
Len ma prekvapuje jeho zaradenie medzi lekárov, keďže je to mýtická postava.
Čo sa týka osobných hraníc, ich obhajovanie je pre mňa veľmi náročné, pretože ľudia mi ich do nich neustále skáču. A nie, v niektorých prípadoch to určite nie je z nevedomosti.
Niektoré zdroje vravia, že Asklépius mohol byť skutočný človek a taký dobrý lekár, že sa okolo neho vytvorilo veľa legiend - https://www.nlm.nih.gov/hmd/greek/greek_asclepius.html
No a skákanie do hraníc, to poznám dôverne, aj preto mi napadlo napísať tento "seriál" o hraniciach. V iné týždne sa povenujem aj obhajovaniu hraníc, možno tam nájdeš niečo užitočné. Ale pravda je, že obhajovanie hraníc považujem tiež za veľmi náročné, hlavne však preto, že si často nevšimnem, že ich niekto pomaly, plíživo prekročil
K tým hraniciam máš tiež tip na knihu? Práve končím Billa Brunsona☺️
Hm, nemám. Toto mám z mnohých rokov psychoterapie a plus veľa podobne ladených blogov a článkov. Jediné, čo viem odporučiť, je web Baggage Reclaim od Natalie Lue
Hranice.... veľakrát som v dileme
Akej, ak sa smiem spýtať?
Pomoc,obetavosť,náklad starostí iných na vlastné plecia...na úkor vlastného života.Vekom vás to unaví.Ak jednoducho máte v povahe pomôcť, máte výčitky,že predsa len ste sa mohli premôcť.A je tu tá dilema....
Už rozumiem. Na to mi pomáha si pripomínať, že lepšie pomôžem, keď budem oddýchnutá a v pohode. A tiež pochopenie, že ak nerešpektujem svoje hranice, niekde sa to prejaví a možno práve vtedy, keď sa to najmenej hodí. Možno sa zosypem, budem vyčerpaná, nefungujúca a budem potrebovať, aby ma iní vytiahli nahor, a tým ich zaťažím.
Tým, že som si to v hlave otočila na "ak sa postarám o seba ja, odľahčím iných a tým im pomôže ", som prestala mať tie výčitky.
Ale, priznávam, nie vždy mi to funguje. Presne toto, to sebaobetovanie a dávanie vecí na vlastné plecia, to je niečo, s čím budem asi bojovať vždy. Rýchlo k tomu skĺznem a než sa zbadám, som vyžmýkaná ako citrón. Takže plne chápem tú dilemu, ale podľa mňa s ňou treba bojovať.
Skvelé čítanie na ráno predĺženého víkendu 😁 nad hranicami mnohokrát premýšľam aj ja. Vždy som bola tá, ktorá ustupovala a vychádzala v max.miere v ústrety všetkým. Posledný rok sa to zmenilo a je cítiť, že niektorým to nevyhovuje 😬😊 zmena je však život a keďže je ten život.môj, budú si musieť nejako zvyknúť...
Ďakujem! Hej, ľuďom sa nastavovanie hraníc často spočiatku nepáči, tiež mám tú skúsenosť. Ale potom, keď už sa to utriaslo, bolo všetko lepšie než predtým. Treba vydržať!